Formulár bol úspešne odoslaný
Ďakujeme.
URL adresa webu: https://noveslovo.eu/, https://noveslovo.sk/
Skóre udelené komisiou: 6,5
Posudok vypracoval/a: Michal Hvorecký, vstupná analýza Aneta Žugecová
Portál Slovo prevádzkuje občianske združenie Klub Nového slova. Webová stránka sa hlási ku tradícii povstaleckého týždenníka Nové slovo, ktorý vznikol v čase SNP, a má byť priamym nástupcom printového týždenníka Slovo, ktoré sa na výhradne digitálnu verziu zmenilo v roku 2010. V čase perestrojky v 80. rokoch minulého storočia sa časopis Nové slovo usiloval o podporu nového kritického myslenia a prinášal odvážne témy aj podnety do celospoločenskej diskusie, no v uplynulom desaťročí v ňom prevážilo spiatočníctvo, kolaborácia s mocou a myšlienkový konformizmus. Histórii časopisu Nové slovo, ktorý býva historikmi označovaný aj ako „tribúna či vlajková loď normalizátorov“ sa venuje text Pavela Matejoviča zo Slovenskej akadémie vied.
Pri každom článku na webe Nové Slovo je uvedené meno jeho autora a na webe sú zverejnené aj mená editorov. Na články sa vzťahuje „Kódex blogera a diskutéra,“ ktorý okrem iného zakazuje diskrimináciu, neznášanlivosť, nekultivované vulgarizmy a hrubé útoky. Uverejňovanie mien autorov a definovanie kódexu je typické pre webové stránky dôveryhodných médií. Podľa informácií uvedených na stránke portál však Slovo píše „inak ako väčšina médií.“ Autor zaslaním textu „súhlasí s jeho zverejnením bez nároku na honorár, ako aj so zredigovaním príspevku podľa uváženia redakcie a jeho trvalým umiestnením na stránke Slovo“.
Webová stránka má formu spravodajského webu a ľavicovou orientáciou. Na webe sa však objavujú aj texty, ktoré v súlade s naratívom kremeľskej propagandy, opisujú ako príčinu vojny na Ukrajine konanie Západu a Ukrajiny. Svoju argumentáciu vo viacerých prípadoch stavajú na zavádzajúcich a nepravdivých tvrdeniach, ktoré šíri aj kremeľská propaganda.
V databáze Blbec.online, ktorá monitoruje slovenské dezinformačné subjekty, je facebooková stránka Slovo označená ako „komunisti.“
Samotná stránka obsahuje niekoľko odkazov na weby. Medzi nimi je aj portál eReport, ktorý bol zaradený na zoznam webov s pochybným obsahom projektu Konšpirátori.sk, a časopis Argument, ktorý komisia tohto projektu zaradila do tzv. šedej zóny webov, ktoré nepredstavujú pre značky významné riziko, ale komisia ich činnosti venuje vyššiu pozornosť.
Vlastnícka štruktúra webu je transparentná. Portál spravuje občianske združenie Klub Nového slova. Predseda občianskeho združenia je podľa Registra mimovládnych neziskových organizácií vysokoškolský pedagóg Jozef Lysý a podpredsedom je Martin Krno, ktorý je zároveň členom predsedníctva Ústrednej Rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. V auguste 2020 publikovali Veronika Golianová a Aliaksei Kazharski výskum, ktorý ukazuje na vplyv kremeľskej propagandy na významné slovenské kultúrne inštitúcie, medzi ktorými jej aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. V. Golianová v podcaste Disinforeport, v ktorom štúdiu predstavuje hovorí, „že tieto inštitúcie, ako my hovoríme boli unesené jednotlivcami, ktorí zneužívajú dobré meno týchto inštitúcií a tú historickú legitimitu, ktorú oni majú zneužívajú na šírenie dezinformácií, konšpiračných teórií a proruskej propagandy.“
Na sociálnych sieťach sa objavila fotografia, na ktorej sú s členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov s politikmi Republiky. Členovia zväzu sa stretli s politikmi Republiky aj napriek tomu, že v strane sú ľudia, ktorí majú extrémistickú minulosť, informoval Denník N. Samotný M. Krno kritizoval spoluprácu zväzu s touto stranou a podpísal vyhlásenie, ktoré o popredných predstaviteľoch Republiky tvrdí, že „sú spätí a hlásajú neonacistickú ideológiu, šíria obdiv k fašistickému Slovenskému štátu a jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi.“
Viaceré texty na webe portálu Slovo vytvárajú dojem, že za vojnu na Ukrajine môže konanie Západu, najmä USA. Tento naratív šíri aj kremeľská propaganda, ktorá má snahu preniesť vinu za vojnu na Zápas a odviesť pozornosť od toho, že medzinárodné právo porušila práve Ruská federácia, keď vojensky napadla suverénnu Ukrajinu.
Autor článku Vojnoví štváči a súvislosti vojny na Ukrajine z 10.06.2023 vytvára dojem, že za vojnu na Ukrajine sú zodpovedné USA. Vojnu na Ukrajine označuje ako „vojnu USA proti Rusku“ a tvrdí, že agresia voči Rusku je „dôsledkom politiky USA a NATO.“ USA mali porušiť svoj prísľub, že sa NATO „nerozšíri ani o centimeter na východ.“ Podľa portálu EU vs Disinfo ide o naratív, ktorý šíri kremeľská propaganda a bol debunkovaný už niekoľkokrát. Samotný Michail Gorbačov, ktorému mal byť prísľub daný, vyvrátil, že by sa hovorilo o rozširovaní NATO smerom na východ.
Text tiež tvrdí, že Slovensko zradili západní spojenci: „Slovensko najskôr darovalo Ukrajine protivzdušný obranný systém S-300. NATO nám malo zaručiť ochranu Patriotmi, ktoré dodali Holandsko, USA a Nemecko. Najskôr ich od nás stiahli USA, potom Holanďania a teraz posledné dva Patrioty Nemci dávajú do Litvy. Podobne je to s našimi stíhačkami Mig-29, ktoré sú už na Ukrajine a nás chránia Česi, Poliaci a budú i Maďari. Takto sa starajú naši ústavní činitelia o našu obranyschopnosť?!“
Téme sa venoval aj portál Aktuality.sk. Je faktom, že zo Slovenska boli postupne stiahnuté systémy Patriot, avšak text na stránke Slovo nespomína to, že americkú batériu Patriot v Kuchyni nahradila talianska batéria systému SAMP/T. Podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa bola písomná dohoda, „že buď USA, alebo nimi dohodnutý spojenec u nás nasadí jednu batériu Patriotov alebo ich ekvivalentu,“ čo sa aj stalo, keď na Slovensku bol najskôr systém Patriot a dnes SAMP/T.
Aj ďalšie texty navodzujú dojem, že za vojnu na Ukrajine môže Západ, najmä USA a opomínajú to, že medzinárodné právo porušila Ruská federácia. V texte Tak vznikla válka na Ukrajině. Už dříve… z 27.8.2022 opisuje Oskar Krejčí údajné dôvody vojny na Ukrajine: „Ta nejobecnější je, že Spojené státy se nechtějí vzdát pozice světového hegemona.“ Útok Ruskej federácie vníma ako reakciu na konanie Západu: „Zdá se, že v Moskvě v únoru dospěli ke dvěma závěrům: Západ žádnou dohodu neplní a válka je dříve či později nevyhnutelná. A zahájili intervenci.“
Ďalej spomína aj porušovanie Minských dohôd ako jedného z dôvodov, prečo Ruská federácia napadla Ukrajinu. Portál Hlídací Pes pripomína, že argumentácia porušovaním Minských dohôd je „falešná hra podle ruských not a je proto dobré si připomenout, co to vlastně jsou, respektive byly Minské dohody a kdo je porušil.“
Minské dohody sú súborom dvoch dohôd. Prvá bola uzatvorená v septembri 2014 a obsahuje aj záväzok k prímeriu, na ktoré mala dohliadať OBSE, záväzok Ukrajiny prijať zákon o decentralizácii so zvláštnym statusom pre územia ovládané separatistami, záväzok usporiadať miestne voľby a amnestiu pre vojnových zločincov.
Vo februári 2015 padla snaha o mierové riešenie, a tak bola uzatvorené dohoda Minsk II, ktorá bola detailnejšia. Problém mal nastať potom, čo Rusko aj napriek tomu, že samo vyjednalo Minské dohody prehlásilo, že nie je zodpovedné za ich plnenie, pretože nie je zmluvnou stranou.
Zároveň začal aj spor o výklad tejto dohody. Prvou otázkou bolo, kto bude kontrolovať voľby, ktoré sa mali konať. Ešte zložitejšia bola otázka statusu Donbasu a zmena ukrajinskej ústavy, ktorá sa mala uskutočniť po rokovaniach a dohode predstaviteľov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.
Ruská federácia si vykladala Minské dohody ako záväzok Ukrajiny k federalizácii, čo by zabránilo jej vstupu do EÚ a NATO a tiež si predstavovala, že by Ukrajina mala len symbolickú suverenitu nad svojimi východnými územiami. Ukrajina prijala zákon o decentralizácií, ale jeho podoba nebola vyjednaná so separatistami, a tak bola Ruskom odmietnutá.
Minské dohody neupresňovali ani štatút, ani rozsah problematických území. Predstavitelia separatistov považovali všetky časti Doneckej a Luhanskej oblasti za svoju súčasť, ale väčšina z nich zostala pod kontrolou legitímnej kyjevskej vlády.
Portál EU vs Disinfo tvrdí, že hlavnou prekážkou mierového riešenia na Donbase bola práve neochota Ruska a jeho zástupcov plniť Minské dohody.
Text Je existencia NATO opodstatnená argumentuje údajným sľubom NATO nerozširovať sa smerom na východ, ktorý debunkoval portál EU vs Disinfo: „Po tom, čo v rozpore so všetkými dohodami s Ruskom takmer všetky krajiny východnej Európy pohltilo NATO, chceli do NATO aj Gruzínsko a, samozrejme, najmä Ukrajinu.“
Ďalším tvrdením, ktorý používa kremeľská propaganda na zdôvodnenie svojho zásahu voči Ukrajine, je snaha Ukrajinu denacifikovať. Toto tvrdenie sa objavuje aj v texte Za čo sa bojuje na Ukrajine?, ktorý bol zverejnený 23.3.2022 na webe Nové Slovo. Portál EU vs Disinfo pripomína, že ruské štátom kontrolované média už niekoľko rokov tvrdili, že viaceré štáty alebo medzinárodné organizácie sú riadené nacistami alebo preniknuté nacistickou ideológiou. Faktom je, že nacistická ideológia je na Ukrajine zakázaná a samotný prezident Volodymir Zelenskyj je potomkom preživšieho holokaustu. Podľa Denníka N nie sú v ukrajinskom parlamente žiadni zástupcovia fašizmu.
Ľavicovo orientovaný portál Slovo má síce transparentne zverejnené vlastnícke pozadie a autorov jednotlivých článkov, ale o vojne na Ukrajine šíri naratívy v súlade s tvrdeniami kremeľskej propagandy. Uverejňuje texty, ktoré odvádzajú pozornosť od faktu, že Ruská federácia porušila medzinárodné právo, keď vojensky napadla Ukrajinu. Využíva pritom aj argumenty, ktoré nezávislí factcheckeri označili za dezinformačné. Z týchto dôvodov ho odborná komisia projektu Konšpirátori.sk zaradila na zoznam stránok so sporným obsahom.
MENU
Úvod