Formulár bol úspešne odoslaný
Ďakujeme.
URL adresa webu: https://www.reconquista.sk/
Skóre udelené komisiou: 7
Posudok vypracoval: Pavol Hardoš, PhD. (aktualizované 1.12.2025)
Portál reconquista.sk je web mediálneho projektu Reconquista – Kultúra Novej Európy, ktorý vydáva(l) aj rovnomenný časopis a spravuje aj viacero stránok na sociálnych sieťach.
Ideologický sa projekt hlási k identitárnym a neofašistickým hnutiam tzv. „Novej pravice“ a už názvom, ktorý sa odvoláva na historické „znovudobitie“ častí Európy spod moslimskej nadvlády, naznačuje, proti čomu sa vymedzuje. Svoje poslanie vníma ako „boj o dušu človeka, Nového človeka”, za “znovuzískanie strácaného, strateného” proti “dekadentn[ej] realit[e] dneška”, v ktorej národ stráda “materiálne, politicky, ale najmä duchovne”.
Motivuje ich “upadajúca” vlastenecká scéna, slobodné myslenie je údajne “zadupané modernou čižmou politickej korektnosti”, výchovu vidia zase ako “plnú neoboľševických vplyvov”. Napriek jednoznačnému prihláseniu sa k explicitne neofašistickej, extrémistickej krajnej pravici aj ich rétorike, sa vyhraňujú proti “prežitému” deleniu na pravicu a ľavicu, podobne ako väčšina podobných fašistických hnutí.
Ako sa vyjadrili pre český fašistický portál „Délský potápěč“, cieľom Reconquisty je “systematicky vnášať do spoločenského diskurzu tabuizované pojmy ako Intermarium, etnonacionalizmus, či Veľká výmena“.
Práve posledný menovaný pojem je známa rasistická a krajne-pravicová konšpiračná teória, podľa ktorej elity (niekedy označované za globalistické, židovské, neomarxistické, progresívne, alebo liberálne) cielene pracujú na nahradení „bielej“, kresťanskej, európskej populácie „cudzími“ a moslimskými etnikami pochádzajúcimi mimo Európy. Explicitne alebo implicitne sa táto téza skutočne tiahne viacerými textami Reconquisty.
Portál rovnako nepohrdne ani prebratým rozhovorom s bývalým „Veľkým čarodejom“ rasistického Kukluxklanu, Davidom Dukom, v ktorom rozoberá súčasnú (september 2020) politickú situáciu v USA.
Portál sa tiež otvorene hlási ku konceptu „reemigrácie“, ktorý predložil rakúsky krajne pravicový stúpenec „Novej pravice“ a konšpiračný teoretik, Martin Sellner. Reemigrácia je tu koncept etnických čistiek prostredníctvom násilných masových deportácií „nebelošského“ obyvateľstva Európy.
Portál je tiež inšpirovaný konšpiračnou teóriou o „Veľkom resete“, podľa ktorej finančné a politické elity prostredníctvom boja proti covidu-19 zavádzajú politiky totálnej finančnej a spoločenskej kontroly svojho obyvateľstva.
Zrejme aj pod vplyvom týchto obáv napr. článok „Transakčná daň – nový nástroj digitálnej totality“, varuje pred digitálnou totalitou, ktorú údajne pomaly štát prináša aj zavádzaním transakčnej dane: „Neustále obmedzovanie hotovostných platieb salámovou metódou a indoktrinácia verejnosti má za následok, že najmä mladá generácia si už ani neuvedomuje nebezpečnosť digitálnej totality.”
Pri viacerých textoch nie je jasné, či a ktoré mená autorov sú pseudonymné. Pravoslav Kaltenbach zrejme bude pseudonym, ale u mien ako Ondrej Figuli, Štefan Mórocz, či Andrej Bombala sa to môžeme domnievať len pre menší výskyt týchto mien vo vyhľadávačoch.
Marek Gábrik, aktívny pro-kotlebovský bloger zrejme vystupuje pod vlastným menom, je tu tiež autorom viacerých starších textov. Podobne, redaktor Jozef Benedikovič, zase uverejňoval svoje texty aj na blogu Hlavných správ.
Šéfredaktorom projektu je na webe stále uvedený Jakub Škrabák, predseda Slovenskej pospolitosti, v roku 2023 (zatiaľ stále neprávoplatne) odsúdený za extrémizmus. Vo vyššie spomínanom rozhovore pre Délskeho potápača však „Jozef B“ (zrejme redaktor Jozef Benedikovič) vraví, že po ňom už de facto túto pozíciu zdedil. Vysvetľuje tiež, že projekt stagnuje, uverejňujú síce články na webe, ale samotný časopis vydávať prestali.
Web tiež prominentne linkuje na e-shop ponúkajúci „národovecké“ a fašistické oblečenie a módne doplnky, patriaci spomínanému odsúdenému extrémistovi Jakubovi Škrabákovi.
K téme migrácie sa vracajú nedávne články o žltačke, alebo slintačke a krívačke. Autori textov „Kto seje vietor, žne búrku“ a „Žltačka ako nová hybridná hrozba?“ bez dôkazov naznačujú, že za výskytom týchto chorôb stoja práve migranti.
„Prečo sa však vôbec zaoberáme touto nepríjemnou otázkou? Nie je to len tým, že o rozšírenie v populácii sa postarali naši spoluobčania z hygienicky málo podnetného prostredia – ako by sa vyjadril nejeden liberálno-demokratický ohýbač pojmov. Osadníci síce nákazu šíria skutočne dobre, ale oni sú len povestnou rozbuškou. Ak sa vrátime v čase a spomenieme si na jarnú epidémiu slintačky a krívačky, z ktorej zavlečenia najprv maďarská strana podozrievala pracovníkov farmy s egyptskými zamestnancami, potom môžeme uvažovať ďalej: nie náhodou v tomto čase začali aj prvé prípady žltačky? A čo zabudnuté ochorenia ako čierny kašeľ, záškrt, ovčie kiahne, osýpky či pásové opary, ktoré sa v našich končinách po rokoch hybernácie raketovo rozšírili?
Ak si to dáme do súvisu s tým, koľko indických, filipínskych, uzbeckých a ďalších ázijských pracovníkov nám začína po Slovensku nekontrolovateľne pobehovať, potom získame aj odpoveď na otázku, skadiaľ sa tu berú i tieto dávno porazené a temer vymiznuté choroby.“
Pri vykresľovaní hrozby moslimských migrantov je portál Reconquista neobvykle ekumenický. Na rozdiel od iných slovenských krajne pravicových zdrojov vníma Reconquista kriticky aj Rusko, preto si na ňom okrem článkov o prebiehajúcej „rasovej vojne“ vo Veľkej Británii môžete prečítať aj články o hrozbách moslimskej populácie v Rusku.
Článok „Dezintegrácia Slovenska pokračuje“ považuje aj uznanie goralskej národnosti za nebezpečný krok podporujúci „dezintegráciu“ Slovenska, ktorý ho môže otvoriť nielen migrácii, ale aj iredentistickým snahám Maďarska. Proces uznávanie nových národnostných menšín považuje totiž text za plánovane rozkladný, zlovoľne oslabujúci predstavu o silnom slovenskom národe.
Za hybnú silu tejto hrozby článok označuje Ábela Ravasza „pracujúceho už dlhé roky na rozklade slovenskej spoločnosti vymýšľaním „dvojitých“ národností, či národností nových s neskrývaným cieľom prezentovať Slovensko ako „mutlikultúrnu“ krajinu”.
Text následne nezabudne vypichnúť, že „škodlivý element menom Ábel Ravasz“ je navyše poradcom ministra Tomáša Druckera a pripomenie pri tom ministrov židovský pôvod.
Portál napokon propaguje aj pseudohistorické a revizionistické štúdie a tézy, ktoré v rozpore s historickým poznaním zľahčujú alebo relativizujú zločiny predstaviteľov slovenského fašistického štátu. Predáva tiež zborníky pro-ľudáckeho krajne pravicového historika Martina Lacka, alebo spomienkové knižky prominentov režimu, ako napr. ľudáckeho ideológa Štefana Polakoviča.
Napokon, keď otvorí čitateľ článok Pravá tvár „SNP“ z 24. augusta 2024, nájde tam naivne precítené verše istého Jána Slánskeho, propagandistickú básničku vyzdvihujúcu slovenský štát ako „raj“ a povstalcov ako zapredaných zradcov a zvrhlých násilníkov.
Žiaden opis tu nemôže nahradiť citovanie:
„[...] bezbožne pošliapu po Tisovom raji
čižmy vojakov cudzích armád i domácich lotrov, odkundesov,
čo ochranu pred paragrafmi hľadajú v prítmí lesov,
to Slovenského národného povstania pravá tvár:
mŕtvoly bez krížov, zastrelení kňazi, partizán pľuje na oltár,
rabovačky – až deň sa schýli,
[...]
Čo to za povstanie? To svinstvo, dejinné zvratky,
keď s rajom kvitnúcim – urobia proces krátky,
keď ozbrojenci zapredaní,
otvárajú pekla brány…
Spoza bučka vyčíňavý partizán guľomet vytasí,
novinám v azbuke písaným nerozumie, no aj tak číta si,
z márnivosti skolí kňaza i matku siedmych detí,
odkrágľuje dedka, babku – veď oni sú „na umretí“,
[...]
Proti komu povstali? Proti pozemskému raju?
Boľševici čo na partizánov sa hrajú…
Pľuhavstvo, zmije viachlavé, spodina trúfalá,
čo v strieborniaky, či v teplé miestečko potajme dúfala,
uverila v silu zbraní, nie v modlitbu zbožnú,
vlasť zbabrala nám skrz politiku cudzoložnú.“
Zlé a nevkusné verše určite nie sú samé osebe dôvodom na zaradenie stránky na zoznam. Tieto verše však ilustrujú podstatu webu reconquista.sk; ide o stránku, ktorá v prvom rade ponúka primitívnu, krajne pravicovú a historicky revizionistickú propagandu, predchnutú nenaplnenými intelektuálnymi ambíciami.
Stránka systematicky ponúka propagandistické príbehy a interpretácie udalostí, ktoré prinášajú krajne pravicové konšpiračné teórie, systematicky a v rozpore so známymi faktami vyzdvihujú riziká migrácie, či digitálnej totality, alebo ponúkajú historicky falošné interpretácie obhajujúce fašistický režim za vojnového Slovenského štátu. Pre tieto dôvody ho odborná komisia projektu Konšpirátori.sk zaradila na zoznam sporných webov.
MENU
Úvod