datel.sk (8.1)

URL adresa webu: https://www.datel.news/

Skóre udelené komisiou: 8.1

Posudok vypracoval: Jakub Kobela (aktualizácia: 29.8.2025)

Zistené kritériá pre zaradenie:

• Stránka nerešpektuje základné zásady novinárskej etiky
• Stránka obsahuje dezinformačné správy a lživú propagandu
• Stránka obsahuje “bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické dôsledky bez kritického zhodnotenia.

Charakteristika webu

Web Ďateľ.sk (resp. Ďateľ.news) je projektom Petra Tótha, na ktorom komentuje a analyzuje predovšetkým slovenskú politiku, bezpečnosť a geopolitiku. Projekt je v zásade postavený na komentároch samotného Tótha, ktoré majú skôr charakter zaujatých politických príspevkov ako spravodajstva. Web je tiež miesto prezentácie podcastu “Ďateľ k veci”, ktorý je tiež vedený Tóthom. Web neprezentuje pri článkoch mená autora alebo autorky, takže pôsobí, akoby naň okrem spomínaného Tótha nikto iný neprispieval. Nedá sa preto hovoriť o skupine ľudí, ktorá by vedela plniť funkciu redakcie. Finančná štruktúra taktiež na webe nie je dohľadateľná.

Autor

Samotný Tóth je pomerne kontroverznou osobou vo svete slovenskej politiky a bezpečnosti. Začínal ako odvážny investigatívny novinár už v 90. rokoch, pracoval napríklad pre Slovenský denník a neskôr pre denník SME. Pokrýval napr. únos Michala Kováča ml., otvorene písal o tajných službách v ére Vladimíra Mečiara či o nezákonnom konaní SIS (ktorej bol neskôr šéfom). V ďalších rokoch sa spájal s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom a bol kľúčovým svedkom v súdnom procese pojednávajúcom o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kočnerovi pomáhal pri príprave jeho mediálneho projektu Na pranieri a získaval mu tiež informácie zo sledovania novinárov. To vzbudzuje zásadné pochybnosti okolo jeho neutrality a možných prepojení na slovenské podsvetie. Jeho reputácia je rozporuplná: kým časť verejnosti v ňom vidí skúseného komentátora a "watchdoga", musíme vnímať jeho prepojenia na kontroverzných aktérov ako signál rizík z hľadiska nezávislosti. Vyjadrenia treba posudzovať s vedomím možného subjektívneho rámca a pozadia celej platformy Ďateľ.

Web je na prvý pohľad tendenčne zameraný. Autor neváha už do nadpisov svojich článkov zasadzovať silne vyhranené vyjadrenia, ako napríklad:

• “Boj proti extrémizmu je nebezpečnejší ako extrémizmus”
• “Slovensko páchne ako uhorský žalár”
• “Atentát a Balogovej jednobunkové smetisko”
• “Lipšic, Repa, Šúrek a spol. sú komplicmi Makóa, Slobodníka & Co.”

Podpora extrémistu Bombica

Autor nedávno vyjadril na portáli podporu kontroverznému extrémistovi Danielovi Bombicovi, ktorý vystupuje pod pseudonymom Danny Kollar. Pri podpore prezentuje tendenčné a nebezpečné vyjadrenia o tom, že Bombic je v skutočnosti “žalárovaný. Tak trochu stredovekým aj rakúsko-uhorským spôsobom.” Argumentuje pritom tým, že “súdy si osvojili právo nielen vykladať a určovať, čo je nenávistný prejav, ale aj sankcionovať pozbavením osobnej slobody nerešpektovanie ich interpretácie tejto ťažko hmatateľnej problematiky. Z toho doslova trčí svojvôľa.”, alebo tým, že “je očividné, že v prípade Dannyho Kollara konali v zhode progresívne médiá, politicky angažovaní vyšetrovateľ, prokurátor a senát Najvyššieho súdu SR. Na žalárovanie obvineného existovala zjavná mediálna objednávka.” Tieto tvrdenia sú bežné na dezinformačnej scéne a nie sú podkladané žiadnymi dôkazmi: napr. o tom, akým spôsobom mediálna objednávka prebehla, aké vzťahy by mali mať médiá so súdnou mocou, či v čom je postup OČTK nezákonný. Článok tiež prezentuje extrémistické vyjadrenia, ktoré sú v Bombicovom prípade bohato zdokumentované, ako neškodné, najmä v porovnaní s “brutálnymi pogromami progresívnych médií” a vychádzaniu “v ústrety progresívnym agitátorom a propagandistom”. Tieto závažné obvinenia tiež nie sú podporené nijakými priamymi dôkazmi.

Vynechávanie dôkazov a tendenčné analýzy

Autorova neprofesionálna práca s faktickým obsahom je vidieť aj pri článkoch o politickom a geopolitickom dianí. Napríklad v článku “Pozadie hybridných útokov Ukrajiny na Slovensko a Maďarsko” autor komentuje zásah ukrajinského obranného ťaženia na ropovode Družba, ktorý zásobuje ropou Maďarsko a Slovensko. Táto udalosť spôsobila prerušenie dodávok na niekoľko dní. Faktických nezrovnalostí v tomto texte je viacero: Počnúc tým, že označovanie reálneho vojenského zásahu za hybridný útok na dve krajiny nezúčastnené priamo v boji (teda Maďarsko a Slovensko) je ťažko zdôvodniteľné. Hlavným problémom je však dôkazmi nepodložený naratív, že útok na ropovod a čerpaciu stanicu Unecha je útokom na “vlády v Bratislave a v Budapešti”, ktoré považuje Ukrajina za “prekážku svojich geopolitických ambícií”, najmä tým myslí členstvo v EÚ. Teóriu Tótha o tom, že ukrajinský prezident Zelenskyj sa usiluje podkopať autoritu maďarskej vlády zvýšením cien pohonných hmôt, môžeme považovať za konšpiračnú teóriu. Nielen, že ju nepodkladá nijakými dôkazmi, ale tiež celkom účelovo vynecháva z teórie podstatné časti kontextu (napr. argumentáciu ukrajinských ozbrojených zložiek, ktoré zdôvodňujú útok na ropovod ako snahu zabrániť agresorovi z Ruska získavať príjmy, ktoré následne investuje do ďalšieho zbrojenia). Tiež je potrebné pripomenúť, že dôveryhodná analýza by mala v takýchto prípadoch citovať aspoň nejakých relevantných expertov alebo užitočné zdroje. Tomu sa však autor nielen v tomto článku vyhýba.

Novinársky neprofesionálny charakter článkov

Web Ďateľ.news pracuje aj s mnohými ďalšími populárnymi naratívmi z dezinformačnej scény. Píše napríklad o “tajnom” vplyve spoločnosti ESET ako “digitálnej oligarchie” na “progresívne médiá” (“Kauza Carlton a digitálna oligarchia ESET”), o “globálnom aj domácom priemysle masovej cenzúry” (“Cenzúra je globálnym priemyslom s chápadlami aj na Slovensku”) či o “majdanizácii Európy” (“Na TV OTV o geopolitických súvislostiach protestov”). Všetky tieto, a mnohé ďalšie články majú nasledujúce spoločné črty:

• Pri kľúčových obvineniach a údajných odhaleniach sa vieme oprieť len o to, že obvinenia autorovi dôverujeme - autor totiž nepoužíva relevantné dôkazy ani analýzy hodnoverných expertov*iek či štúdií.
• Napriek tomu, že web je rozdelený na sekcie ako “Slovensko”, “Geopolitika” a potom zvlášť na sekciu “Komentáre”, pravdepodobne by sme mali považovať články v každej zo sekcii za komentáre. Sú “nabité” názormi, nepodloženými tvrdeniami a občas aj odporúčaniami autora (napr. “Ak sú však priamo ohrozené záujmy malých členských štátov, o solidarite nie je ani chýru, ani slychu. Treba to mať na pamäti a aj sa podľa toho zariadiť.” - vo vyššie spomínanom článku o útoku na ropovod).
• Autor používa veľmi tendenčný a neprofesionálny, miestami až vulgárny jazyk: O neobľúbených novinároch hovorí ako o “progresívnych propagandistoch” či “novinárskych prostitútkach”; o konaniach, s ktorými nesúhlasí, píše o.i. ako o “primitívnych obžalobách”; rôzne orgány činné v trestnom konaní nazýva napríklad “čurilly a lipšicovo gestapo”).
• Pri konaní, ktoré ešte nie je odsúdené alebo ani nie je vecou vyšetrovaní na novinára príliš často používa prejudikáciu (napr. “Do politického boja sú priamo zapojení politickí aktivisti v uniformách a talároch. Môžu si to dovoliť len preto, lebo im to toleruje generálny prokurátor Maroš Žilinka. A keďže v tomto ohľade je generálny prokurátor komplicom právneho zločinca Hrivnáka, aj z Maroša Žilinku sa stáva právny zločinec.” - v článku “epizóda 8: Sátorovci, Seredčania a Lipšicovo gestapo”)

Záver

Ďateľ.news sa profiluje ako portál, ktorý prináša komentáre a analýzy o politike, bezpečnosti a médiách, pričom sa prezentuje ako alternatívny hlas k mainstreamovým médiám. V skutočnosti však pôsobí predovšetkým ako osobná platforma Petra Tótha, ktorej obsah je často formovaný subjektívnymi interpretáciami a hodnoteniami. Absencia jasnej redakčnej štruktúry, neexistujúce informácie o procese fact-checkingu a netransparentnosť financovania vedú k pochybnostiam o profesionalite a nezávislosti portálu.

Silný dôraz na geopolitické témy, sprevádzaný častým používaním emotívneho jazyka a sporných rámcov, môže signalizovať sklon k tendenčnému spracovaniu tém. Prezentácia udalostí v jednostrannom svetle alebo bez dostatočného kontextu môže čitateľom zužovať kritický odstup a podporovať naratívy, ktoré sú v súlade s autorovým subjektívnym postojom.

Portál tak síce prináša „iný pohľad“ na politiku a bezpečnosť, no jeho spôsob prezentácie, nedostatočné zdrojovanie a úzke autorské prepojenie s osobou Petra Tótha obmedzujú jeho dôveryhodnosť ako seriózneho média.