Formulár bol úspešne odoslaný
Ďakujeme.
URL adresa webu: https://www.autoforum.cz/
Skóre udelené komisiou: 6,2
Posudok vypracoval/a: MUDr. Maroš Rudnay, PhD., vstupná analýza Aneta Žugecová
Webový portál autoforum.cz patrí spoločnosti MotorCom s. r. o., ktorá tiež spravuje web motoforum.cz. Stránka má jasne uvedenú vlastnícku štruktúru ako aj autorov zodpovedných za texty. Šéfredaktorom portálu je Pavel Janda, editorom Mirek Brokeš a hlavným redaktorom je Petr Prokopec. Okrem nich sú za obsah zodpovední redaktori a externí spolupracovníci, ktorých mená sú taktiež transparentne uvedené na stránke, ako aj pri jednotlivých textoch.
Úvodnú stránku tvoria najnovšie články a živé témy na diskusnom fóre. Obsah je rozdelený do rubrík Testy áut, Jazdne dojmy a ďalšie testy, Bleskovky, Predstavenia, Fascinácie a história, Život šoféra, Tuning, Technika, Zaujímavosti a Ostatné. Obsahom web oslovuje fanúšikov automobilov. Autori o sebe tvrdia, že sa neboja povedať vlastný názor a že objektívna žurnalistika neexistuje: "Chceme Vám říkat, co si po pečlivém zvážení sami myslíme. „Objektivní žurnalistika” je vzdušný zámek vybudovaný těmi, kteří chtějí své osobní názory balit do roucha obecných pravd. My se o nic podobného nepokoušíme a říkáme Vám, co si sami myslíme.“
Jednou z tém, ktorá sa na webe pravidelne objavuje, je elektromobilita. Diskusia o jej výhodách a nevýhodách je legitímna a má byť založená na racionálnych argumentoch a dátach. Avšak portál autoforum.cz poskytuje tendenčný, jednostranný a negatívny pohľad na elektromobilitu, pričom využíva aj manipulatívny obsah a nepresnosti v článkoch, ktorých príklady uvádzame nižšie.
Portál Manipulátoři.cz upozornil na nepresnosti v článku „Smutné konce nizozemské elektrické pohádky, lidé už teď nemají kde „tankovat““ z 5.1.2020. Text opisuje, ako holandská vláda zvýhodňovala elektromobily na úkor áut so spaľovacím motorom a preto nastal problém s nedostatočnou nabíjacou infraštruktúrou.
Úvodná fotografia zobrazuje skupinu ľudí a áut stojacich pri nabíjacej stanici pre elektromobily. Text opisuje problém s nedostatkom nabíjacích staníc pre elektromobily v Holandsku. Použitá fotografia pochádza zo slávnostného otvorenia 50. dobíjacej stanice pri diaľnici a je zámerne alebo nedopatrením orezaná tak, aby na nej nebolo vidno balóny. Fotografia je manipulatívna, keďže nezobrazuje bežný rad šoférov čakajúcich na nabíjanie. Článok podľa šéfredaktora portálu Manipulátoři.cz Jana Cempera popisuje vtedajšiu situáciu ohľadom elektromobility celkom presne, až na jeden detail, ktorý by bolo vhodné doplniť.
Autor robí pomyselný prepočet počtu nabíjacích staníc a počtu áut na základe, ktorého tvrdí, že „není kde auta plnit elektřinou“:„ v Nizozemsku je sice 150 tisíc dobíjecích míst, plných 100 tisíc z nich je ale soukromých - jsou tedy v rezidencích majitelů takový aut nebo v sídlech firem, které je provozují. Jen 50 tisíc je veřejných, z nichž naprostá většina pracuje s výkonem okolo 12 kW, a dobití auta s větším akumulátorem tedy trvá okolo 8 hodin.“
Osem hodín zodpovedá plnému nabitiu auta s väčším akumulátorom pomocou pomalšej nabíjacej stanice na striedavý prúd (AC). Tieto nabíjacie stanice dodávajú striedavý prúd do nabíjačky auta, ktorá pomocou nej nabíja akumulátor podobne, ako keď cez noc nabíjate telefón. Typickým výkonom, ktorý tieto nabíjacie stanice poskytujú je 22 alebo u starších 11 kW, pričom pred nabitím dochádza k usmerneniu prúdu na jednosmerný (klasické schéma nabíjačky akumulátora, len vo väčšom) a u niektorých elektromobilov starších 2-3 roky (tzv. „malobaterkáče“) je tento výkon limitovaný vnútornou nabíjačkou – napr. 38 kWh Hyundai Ioniq, jeden z najlepších elektromobilov v pomere cena/výkon, má túto nabíjačku len na úrovni max 7,4 kW, a teda využíva len tretinu potenciálu bežnej nabíjacej stanice – výkon je daný aj vlastnosťami akumulátora. Toto nabíjanie je ale určené pre nabíjanie auta cez noc – tento typ nabíjacej stanice si môže majiteľ nainštalovať v bežnej garáži, po úprave resp. adekvátnom napojení ho umožňuje bežná distribučná sieť.
Druhou možnosťou, ktorou disponujú LEN plne elektrické autá (tj. nie plug-in hybridy) je priame nabíjanie jednosmerným prúdom – v tomto prípade je reč o desiatkach kW, uvedený Hyundai Ioniq umožňuje maximálny výkon 44 kW, čo pri súčasných elektromobiloch (2023) prakticky už nenájdete – štandardnom je dnes 50-150 kW, v prípade elektromobilov Tesla nájdeme aj 250 kW alebo dokonca 350 kW – tu už hovoríme o naozaj poriadnom elektrickom výboji a zodpovedá tomu aj infraštruktúra staníc. Takáto stanica nabije auto za 20 minút (káva a WC) na niekoľko stoviek kilometrov ďalšej jazdy. Dnes dostupné elektromobily štandardne zvládajú na jedno nabitie dojazd väčší ako je vzdialenosť medzi Košicami a Bratislavou. Aj cesta rádovo v tisícoch kilometrov naprieč Európou vyžaduje len niekoľko plánovaných zastávok, ktoré sa nelíšia od bežných zastávok cestou autom som spaľovacím motorom. Navyše, plánovanie cesty dnes s dokonalou presnosťou poskytujú aplikácie, ktoré presne vypočítajú počet zastávok podľa preferencií ako aj ich presné miesta a trvanie.
Podľa textu „Špinavé tajemství elektrických aut nemá řešení, detaily odhalují všechny reálné dopady“ (18.1.2021) majú byť elektrické autá neekologické aj kvôli tomu, že ťažba vzácnych kovov, ich spracovanie a dovoz produkuje veľké množstvo emisií oxidu uhličitého. Tento naratív zaradila EÚ medzi jeden z najrozšírenejších mýtov o elektromobiloch. Je pravdou, že batérie elektromobilov obsahujú vzácne kovy ako kobalt, ale vydržia aspoň 10 rokov a môžu byť počas tejto doby viackrát znova nabité. Na druhej strane, za 10 rokov prevádzky spaľovací motor spáli asi 10 000 litrov ropy, ktorá sa tiež ťaží z ropných vrtov. Okrem toho, v decembri 2020 EÚ predložila návrh na modernizáciu právnych predpisov o batériách tak, aby boli udržateľné počas produkcie aj počas celého životného cyklu.
Batérie elektromobilov tiež môžu byť recyklované, prostredníctvom čoho sa získavajú mnohé kovy, vrátane kobaltu, obsiahnuté v batériách. Batérie z elektromobilov môžu byť tiež opätovne použité. Podľa Inštitútu pre výskum energetiky majú po vyradení z automobilového priemyslu stále 70 % svojej pôvodnej kapacity a preto sú vhodné napríklad ako zásobníky elektrickej energie pre domácnosti.
Stránka publikovala aj niekoľko článkov, ktorých autori opisujú účinky sankcií uvalených EÚ a inými západnými krajinami na Rusko v reakcii na vojenskú inváziu Ukrajiny. Články sa k sankciám stavajú kriticky, zdôrazňujú ich negatívne účinky na ekonomiky krajín Západu a navodzujú dojem, že na ruskú ekonomiku nemajú vplyv. Ako upozornil portál EU vs Disinfo, naratív sankcií, ktoré nefungujú šíri aj kremeľská propaganda.
Prvým príkladom je článok „Rus ukázal, kolik stojí benzin a nafta v jeho zemi po zavedení sankcí, suché polknutí bude na místě“ zo 7.3.2022, ktorý zvýšenie cien benzínu v Česku a naopak zníženie cien tejto pohonnej látky v Rusku. Článok dopĺňa video anglicky hovoriaceho muža z Ruska, ktorý opisuje ceny na čerpacích staniciach. Nízke ceny benzínu v Rusku krátko po zavedení sankcií potvrdzujú aj . Aj napriek vete „V tomto kontextu ale není od věci podívat se na situaci v zemi, která za současným stavem primárně stojí a jíž by měly ony sankce ruinovat. Jistě ruinují, ne že ne, ne všude to ale bude platit“ môže čitateľ ľahko nadobudnúť dojem, že sankcie majú negatívny dopad primárne na ekonomiku Západu, keďže tomu je venovaná väčšina textu.
Text tiež pravdivo opisuje nemalý podiel Ruskej federácie na svetovom trhu s ropou, ako aj zvyšovanie cien ropy kvôli geopolitickej neistote. Vyjadrenie „I když jde v podstatě o lokální konflikt, díky solidaritě západu zasahuje většinu civilizovaného světa skrze zavedené sankce ochlazující veškeré ekonomické dění“ však vyvoláva dojem, že za ekonomickú neistotu je zodpovedný Západ a sankcie, ktoré uvalil na Rusko. Odvádza sa tým pozornosť od toho, že Ruska federácia porušila medzinárodné právo a vojensky napadla Ukrajinu.
Text „Ruský oligarcha měl být na mizině, pořád ale denně zásobuje svou superjachtu s plnou posádkou, jen tak“ uverejnený 29.10.2022 navodzuje dojem, že sankcie sú neúčinné lebo mali zasiahnuť ruských oligarchov, medzi nimi aj Romana Abrahamoviča, ale nedeje sa tak, čoho dôkazom má byť aj to, že R. Abrahamovič prevádzkuje jachtu za vysoké náklady: „Nové informace tedy spíše potvrzují to, o čem se mluvilo dlouhé roky - že majetek ruských oligarchů je mnohem větší, než kdokoli tvrdí.“
Článok „Evropská unie sankcemi proti ruským autům podkopává to, proti čemu sama bojuje“ z 5.9.2022 kritizuje zákaz vývozu automobilov a ich komponentov do Ruska: „V Bruselu by se tedy měli zamyslet nad tím, zda sankce zaměřené na dovoz některých automobilových komponentů náhodou nepřináší jen zlo. Rusko se bez nich obecně zvládá obejít, tamní auta budou akorát víc znečišťovat vzduch. Ten ovšem následně budeme dýchat rovněž, navíc s prázdnější kapsou, neboť mnohé evropské firmy byly z dodávek dílů do Ruska dobře živy. Něco takového podle nás nedává smysl.“
Diskusia o sankciách proti Rusku a ich dopadoch je legitímna, mali v nej byť zvážené argumenty, fakty a komplexnosť celej témy. Systematické publikovanie článkov o negatívnych dopadoch sankcií proti Rusku na obyvateľov Západu a ich neúčinnosti na ruskú ekonomiku, však môže v čitateľovi vzbudiť dojem, že sankcie sú neúčinné, a to aj napriek tomu, že viacero odborníkov hovorí o tom, že EÚ sa síce zavedením sankcií dostala z krátkodobého hľadiska do náročnej situácie, ale sankcie majú z dlhodobého hľadiska výrazný negatívny vplyv najmä na ruskú ekonomiku.
Autoforum.cz je portál, ktorý oslovuje fanúšikov automobilov. Autori sa netaja kritickým pohľadom na elektromobilitu, čo samo osebe nie je problematické, avšak na podporu svojho názor používajú manipulácie a nepresnosti v článkoch či účelovo orezané fotografie. Texty na webe tiež vyvolávajú dojem, že protiruské sankcie zavedené ako reakcia na ruskú vojenskú agresiu majú negatívny dopad primárne na štáty EÚ a Západu, čo je v rozpore s ekonomickou realitou, ktorú popisujú experti. Odborná komisia projektu Konšpirátori.sk preto web autoforum.cz zaradila na zoznam problematických stránok.
MENU
Úvod