davdva.sk (7.1)

URL adresa webu: https://davdva.sk/ 

Skóre udelené komisiou: 7,1 

Posudok vypracoval: Pavol Hardoš

Zistené kritériá pre zaradenie na zoznam

• Stránka obsahuje konšpiračné teórie a "bludy", ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia. 

• Stránka nerešpektuje základné zásady novinárskej etiky: neuverejňuje opravné správy, ponecháva dostupné a neopravené správy, ktoré sa objektívne ukázali ako nepravdivé. Stránka nemá jasného vlastníka a autorov (ochrana zdrojov a možnosť pseudonymov sa rešpektuje), stránka neuverejňuje prípadné reakcie dotknutej strany, hrubým spôsobom mieša správy a komentáre, opakovane publikuje šokujúce nepravdivé tvrdenia za účelom zvýšenia návštevnosti, ktoré však obratom opravuje, atď.

Podrobnejšie zdôvodnenie

Dav Dva vznikol s ambicióznym plánom stať sa pokračovateľom legendárneho ľavicového časopisu Dav (1924 – 1937). Táto ambícia sa celkom nenaplnila, projekt sa nikdy nestal natoľko intelektuálne výrazným a diskusiu určujúcim, aby sa mohol porovnávať so svojím historickým vzorom. V roku 2021 web ukončil svoju činnosť a publikačná aktivita sa presunula k novému projektu „Veci verejné“.

Portál od svojich začiatkov združoval okruh publicistov a intelektuálov s afinitou k „národnému komunizmu“, resp. národniarskemu ľavičiarstvu – mnoho jeho osobností politicky pôsobilo a pôsobí priamo v Komunistickej strane Slovenska (Ivan Lulják, Karol Ondriaš), alebo v iných krajne-ľavicových politických združeniach. Napríklad Juraj Janošovský je bývalý člen KSS, v minulosti kandidoval aj za stranu Úsvit, Ľubomír Jánošík kandidoval na spoločnej kandidátke KSS a Vzdoru - strany práce v eurovoľbách 2019. Samotné politické angažovanie prispievateľov nie je na webe pri prispievateľoch deklarované či inak reflektované. 

Medzi popredné osobnosti portálu patrí publicista Roman Michelko, ktorý sa dlhodobo pohybuje na pomedzí národniarsko-konzervatívnej politiky a extrémizmu. Známy je svojimi výrokmi o potrebe dekriminalizovať vojnového zločinca Jozefa Tisa, pre ktoré sa napokon nestal v roku 2015 členom správnej rady Ústavu pamäti národa. V minulosti tiež pôsobil ako asistent poslanca Augustína Mariána Húsku (HZDS) a Jána Podmanického (vtedy ešte za Smer, dnes pôsobí v extrémistickej strane Život), vo voľbách 2020 kandidoval Michelko za stranu Vlasť, tretí v poradí za lídrom Štefanom Harabinom. Vystupoval ako rečník aj na demonštráciách extrémistov proti pandemickým opatreniam. Michelko pôsobí v Matici slovenskej a je riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, v minulosti prispieval napríklad do kontroverzného časopisu Extraplus, vystúpil v konšpiračnom rádiu Infovojna, a pravidelne prispieva aj do matičiarskych Slovenských národných novín.

V ideologickom zameraní portálu Dav Dva ide prevažne o ľavičiarstvo, ktorého emancipačný zápal je spravidla obmedzený geopolitickými a kultúrnymi obzormi jeho predstaviteľov. Sú to prevažne nacionalistickí ľavičiari, ktorí stále rekonštruujú zápasy studenej vojny, kde je západ zhýralým zdrojom zla a úpadku a východ je garantom správneho výkladu kultúry a politiky. Lukáš Perný, jeden z ďalších pravidelných prispievateľov, to popísal vzletnejšie: „Internacionálne potrebuje národné a národné potrebuje internacionálne. To je základná vízia. Syntéza v národnej kultúre je to jediné, čo môže Slovensko zachrániť aby nezaniklo v dôsledku westernizácie a vplyvu extrémne kozmopolitných projektov popierajúcich národnú identitu na jednej strane a zároveň sa neizolovalo do separatívneho autonomizmu na strane druhej.“

Nič z toho, samozrejme, samo o sebe ešte nemusí predstavovať problém, aj takéto sploštené hodnotové nastavenie je v slobodnej spoločnosti tolerovateľné – pokiaľ priamo nevystupuje proti základným princípom demokratického zriadenia.

Problematickým sa však publikačná činnosť portálu stáva, keď reprodukuje dezinformačné naratívy ruskej hybridnej vojny vedenej proti demokratickým štátom, ako aj keď šíria nepodložené a manipulatívne správy.

V rámci obhajoby geopolitických záujmov Ruska portál opakovane spochybňuje základné fakty napríklad o ruskej agresii na Ukrajine, invázii na Krym, alebo zahmlieva aj o zostrelení holandského lietadla ruskými jednotkami. Preberá nekriticky napr. aj ruské správy o údajnom pokuse o atentát na bieloruského prezidenta Lukašenka.

V prípade sfalšovaných volieb v Bielorusku si na portáli známy konšpirátor Branislav Fábry zafabuloval o nielen o ich korektnom priebehu, ale zľahčoval aj použitie násilia zo strany režimu, ktorý potláčal pouličné protesty a zamýšľa sa, že sa Bielorusku podarilo „predísť ukrajinskému scenáru“. Nikde sa v článku nedočítate jednoznačné pomenovanie skutočnosti, že ide o diktátorský režim, naopak, článok nekritický preberá propagandu bieloruského režimu o povahe opozície a ich motivácie.

Charakteristickou zlou žurnalistickou praxou portálu Dav Dva je napríklad aj preberanie správ z tlačovej agentúry TASR, ktoré sú len opatrené manipulatívnym a komentujúcim nadpisom. Napríklad správa TASR o „ozdravnom pláne“ financovania Slovenského národného divadla a jeho dohody s ministerstvom kultúry má nadpis „Je zaujímavé, že teraz Stanke, Pauhofová a Fialová nedostávajú záchvaty, keď majú vysnívanú zmenu“. Spomínané herecké hviezdy pracujúce v SND sa angažovali v protestoch Za Slušné Slovensko, čo je tu čitateľom predkladané ako dôvod pre antipatie, hoci to so správou o financovaní SND vôbec nesúvisí.

Správa TASR o pomoci slovenského ministerstva školstva pre bieloruskú občiansku spoločnosť čeliacu autoritárskemu režimu prezidenta Lukašenka je uvádzaná nadpisom „Obedy pre deti v školách zrušili, ale na gumovanie mozgov do Bieloruska, posiela peniaze už aj Gröhling“. Správa hovorí o rozvojovej pomoci a o štipendiách pre bieloruských vysokoškolských študentov, ktoré nadpis manipulatívne kontrastuje s politikou zrušených obedov zadarmo na slovenských školách. Čokoľvek si môžeme myslieť o politike zrušených obedov, isté je, že pomoc ľuďom utláčaným nedemokratickým režimom v Bielorusku (o ktorého autokratickej povahe neexistuje v odbornej komunite sporu) sa nedeje na úkor slovenských detí.

Pri pandémii koronavírusu a očkovaní bol portál zdržanlivejší (resp. k máju 2021 prestal vydávať nové správy) a vyhýbal sa najväčším nezmyslom. Napriek tomu aj tu nájdete zamyslenie, že problémom s Ivermektínom v skutočnosti je, že je príliš lacný, a tiež je na webe nekriticky prebrané spochybňovanie vakcín a nepodložené špekulácie známeho antivaxera a konšpirátora doktora Andreja Janca. 

Portál sa tiež obsiahlo venoval nepodloženým špekuláciám o okolnostiach úmrtia generála Milana Lučanského.

Napokon nechýbajú ani klasické prepájania Sorosa s denníkom SME alebo prezidentkou Čaputovou, kde sú filantropické aktivity známeho finančníka manipulatívne prezentované ako dôkaz o tom, že ich „platí“ a sú preto nedôveryhodní.