odznova.sk (8)

URL adresa webu: odznova.sk

Skóre udelené komisiou: 8

Posudok vypracoval: MUDr. Roland Oravský (posledná aktualizácia 13.7.2026)

Zistené kritériá pre zaradenie na zoznam

• Stránka obsahuje konšpiračné teórie a “bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia.
• Stránka dlhodobo a systematicky nerešpektuje základné zásady novinárskej etiky a transparentnosti: neuverejňuje opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich tvrdení, ponecháva dostupné a neopravené správy, ktoré sa objektívne ukázali ako nepravdivé. Stránka nemá jasného vlastníka a autorov (ochrana zdrojov a možnosť pseudonymov sa rešpektuje), stránka neuverejňuje prípadné reakcie dotknutej strany, hrubým spôsobom mieša správy a komentáre, opakovane publikuje šokujúce nepravdivé tvrdenia za účelom zvýšenia návštevnosti, ktoré však obratom opravuje, neuvádza zdroje zverejňovaných informácií, atď.

Charakteristika a pozadie webu

Podľa dostupných WHOIS údajov je doména ODznova.sk registrovaná na spoločnosť Infinity Services, s. r. o., so sídlom v Senci. Spoločnosť Infinity Services, s. r. o., má široký predmet podnikania, ktorý zahŕňa maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľskú činnosť, prenájom nehnuteľností, technické zariadenia, marketing, vydavateľskú činnosť, administratívne služby, organizovanie podujatí, video a filmovú produkciu, počítačové spracovanie údajov, služby súvisiace so zvieratami, údržbu motorových vozidiel a čistiace či upratovacie služby.

Konateľom spoločnosti je Peter Valach; v minulosti bola konateľkou aj Martina Valachová, hlavná tvár portálu ODznova.sk. Martina Valachová je verejne prezentovaná ako osoba spojená s projektmi 40plus.sk (online magazín), ODznova podcast, JUICY (agentúra zameraná najmä na content marketing) a s knihou Kam miznú vaše peniaze.

Portál Konšpirátori.sk v minulosti zaradil web 40plus.sk na zoznam stránok so sporným obsahom. Kritika tvrdila, že popri lifestylovom obsahu web preberá konšpiračné naratívy, poskytuje nekritický priestor neovereným liečebným postupom, a že zavádzajúce či nepravdivé medicínske tvrdenia hostí nie sú dostatočne konfrontované s aktuálnym vedeckým poznaním.

V máji 2026 stránka Hoaxy a podvody kritizovala portál ODznova.sk za to, že „pod zámienkou plurality názorov rezignoval na overovanie faktov a novinársku prácu“. Kritika sa týkala najmä rozhovoru s Mirom Šimoničom, bývalým módnym manažérom, v ktorom hosť okrem iného prezentoval nepravdivé tvrdenia o umelom vytvorení HIV a COVID-19 v tajných laboratóriách na Ukrajine, ako aj tvrdenie, že pacienti v USA vyžadujú transfúzie výhradne od nezaočkovaných darcov.

Hoaxy a podvody zároveň kritizovali portál ODznova za umožnenie šírenia nebezpečných medicínskych dezinformácií. Podľa ich hodnotenia portál zámerne nepozýva autority reprezentujúce vedecký konsenzus, ale vyhľadáva sporné osobnosti z akademického prostredia. Kritika tiež poukazuje na to, že v snahe o sledovanosť dochádza k miešaniu vedeckých tvrdení s dezinformáciami a konšpiračnými tvrdeniami.

Podrobnejšie zdôvodnenie

Pri hodnotení obsahu podcastov ODznova je opakovane viditeľný rovnaký redakčný a moderátorský vzorec. Do rozhovorov sú často pozývaní hostia, ktorí nereprezentujú aktuálne vedecké poznanie ani väčšinový odborný konsenzus v danej oblasti. Namiesto vyváženej diskusie s odborníkmi z relevantných odborov dostáva priestor najmä jedno názorové spektrum: alternatívne, konšpiračné, protisystémové alebo vedecky sporné interpretácie medicínskych, spoločenských a prírodovedných tém. Martina Valachová o sebe uvádza, že je liberálne zmýšľajúca osoba, ktorá sa snaží zvyšovať informovanosť a motiváciu, pričom sa zameriava aj na kritické myslenie. To sama charakterizuje ako „schopnosť vyhodnocovať a nie preberať jediný názorový prúd prezentovaný v správnych médiách“.

Samotné pozvanie kontroverzného hosťa by ešte nemuselo byť problémom, pokiaľ by bol rozhovor vedený vecne, kriticky a s dôrazom na overiteľné fakty. V analyzovaných rozhovoroch však opakovane chýbajú základné prvky zodpovednej moderácie: doplňujúce otázky, žiadosť o dôkazy, upozornenie na rozpor s odborným poznaním alebo korekcia zjavne nepravdivých a nepodložených tvrdení. Moderátorka naopak často vystupuje pasívne, súhlasne alebo podporne, čím ponecháva aj veľmi nepravdepodobné, absurdné alebo potenciálne nebezpečné tvrdenia bez akejkoľvek vecnej konfrontácie.

Takýto spôsob vedenia rozhovorov vytvára dojem, že všetky prezentované názory majú porovnateľnú odbornú hodnotu. V praxi však nejde o skutočnú pluralitu názorov, ale o nekritické poskytovanie priestoru tvrdeniam, ktoré sú často v rozpore s vedeckým konsenzom, regulačnými stanoviskami alebo základnými princípmi medicíny založenej na dôkazoch. Dôsledkom je prostredie, v ktorom sa konšpiračné naratívy, pseudovedecké metódy a medicínske dezinformácie môžu šíriť ako legitímna alternatíva k overenému odbornému poznaniu. Absenciou moderátorskej zodpovednosti umožňuje Martina Valachová šírenie fakticky nepravdivého a niekedy nebezpečného obsahu. 

Príklady rozhovorov o jednoznačných pseudovedeckých a šarlatánskych tvrdeniach

• V rozhovore „Čo je to irisdiagnostika? Čo všetko vidno v oku?“, zverejnenom 9. januára 2026, hosť Kateřina Sojková prezentuje irisdiagnostiku, známu zdravotnícku pseudovedu, ktorá údajne umožňuje diagnostikovať ochorenia na základe vyšetrenia oka. Dostupné závery systematických prehľadov, odborných článkov, vedeckých pokusov, ako aj hodnotenia skeptických organizácií, napríklad Quackwatchči Českého klubu skeptikov Sisyfos, upozorňujú, že riziko irisdiagnostiky spočíva najmä vo falošne negatívnych výsledkoch, ktoré môžu oddialiť skutočnú diagnostiku a liečbu, a vo falošne pozitívnych záveroch, ktoré môžu viesť k zbytočnému strachu, výdavkom alebo nevhodným intervenciám. Hosť v rozhovore prezentuje absurdné a ničím nepodložené tvrdenia, napríklad že vyšetrením očí možno u detí predpovedať, aký typ športu alebo koníčka by bol pre ne najvhodnejší. Zároveň znevažuje lekárov tvrdením, že pacientov cielene udržiavajú chorých namiesto toho, aby ich liečili. Moderátorka Martina Valachová počas rozhovoru nežiada vecnú argumentáciu, nepýta sa na dôkazy a ani výrazne nespochybňuje tvrdenia, ktoré odporujú základným princípom medicíny založenej na dôkazoch. Aj veľmi nepravdepodobné alebo zjavne nepodložené vyjadrenia tak v rozhovore zostávajú prezentované ako zaujímavosť, nie ako tvrdenia vyžadujúce kritické overenie.
• V rozhovore „Živá voda. Štrukturovaná voda a význam pre zdravie. Čo si všímať vo vode?“, zverejnenom 9. októbra 2025, hosť Peter Živý prezentuje tvrdenia o tzv. živej alebo štruktúrovanej vode. Známe fyzikálne javy, ako sú difúzia, odstredivá sila či mechanické vlastnosti vody opisuje ako niečo nové, tajomné a mimoriadne významné pre zdravie človeka a jeho prepojenie s prírodou. V rozhovore zaznievajú aj tvrdenia, že vlastnosti vody môže ovplyvňovať spôsob, akým k nej človek rozpráva, alebo emócie, ktoré voči nej vysiela. Hosť zároveň tvrdí, že voda ľudským telom neprechádza všade rovnakým spôsobom. Takéto vyjadrenia sú prezentované bez primeraného vysvetlenia, dôkazov alebo zasadenia do vedeckého kontextu. Zarážajúce je najmä tvrdenie hosťa, že je podľa vlastných slov pozývaný aj do škôl a škôlok, kde podobné predstavy o vode prezentuje deťom. Moderátorka Martina Valachová voči nim nenamieta, nepýta sa na overiteľné dôkazy a nevnáša do rozhovoru kritickú korekciu. Tvrdenia o pamäti vody alebo o jej reakcii na ľudské emócie nadväzujú na dlhodobo kritizované a nereprodukované experimenty, najmä práce Jacquesa Benvenista a Masaru Emota. Ich závery sa nepodarilo spoľahlivo reprodukovať ani v kontrolovaných podmienkach, a to ani pri verejne deklarovanej finančnej odmene za preukázanie podobných javov. Napriek tomu sú v rozhovore podobné predstavy prezentované ako legitímna téma, nie ako pseudovedecké tvrdenia vyžadujúce dôsledné overenie.
• V rozhovore „Autopatia nie je placebo. Pomáha aj neveriacim a zvieratám“, zverejnenom 30. septembra 2025, hosť Jan Matyáš hovorí o autopatii, pseudovedeckej metóde, ktorá má údajne pomáhať organizmu a liečiť rôzne chronické ochorenia. Hosť sám uvádza, že autopatia existuje iba niečo vyše 20 rokov a že vychádza najmä z osobnej skúsenosti a pozorovania. Inými slovami, z vedeckého hľadiska nepredkladá relevantné dôkazy o jej účinnosti. Autopatia vychádza z princípov homeopatie, pre ktorú neexistujú presvedčivé dôkazy účinnosti pri liečbe akéhokoľvek zdravotného stavu. (1, 2, 3). Moderátorka Martina Valachová napriek tomu hodnotí jeho vysvetlenia ako „logické“. Hosť zároveň uvádza viaceré fakticky nesprávne alebo zavádzajúce tvrdenia, napríklad:
  • Tvrdenie, že „osteoporóza je nedostatok vápniku“. Osteoporóza je ochorenie charakterizované zníženým množstvom kostnej hmoty a porušenou mikroarchitektúrou inak normálne mineralizovanej kosti. Hosť si tento pojem pravdepodobne zamieňa s osteomaláciou, teda metabolickým ochorením kostí, pri ktorom dochádza k poruche mineralizácie kostného tkaniva, a ktoré môže súvisieť aj s nedostatkom vápnika alebo vitamínu D. Samotný nedostatok vápnika však nie je definíciou osteoporózy.
  • Tvrdenie, že nevoľnosť po intoxikácii alkoholom možno riešiť vypitím malého množstva alkoholu. Z hľadiska adiktológie ide o rizikový vzorec správania, známy ako „ranné dolievanie“ alkoholu. Práca z roku 2009 sa venuje práve otázke, či ide o užitočný postup pri stave po intoxikácii alkoholom, alebo skôr o marker budúceho problémového pitia. Záverom je, že tento zvyk sa spája skôr s rizikom problematickej konzumácie než s racionálnou liečbou „opice“. Podobne iná štúdia z roku 2014 uvádzajú, že pitie alkoholu na zmiernenie ťažkostí po intoxikácii bolo u vysokoškolákov spojené s ťažšou konzumáciou alkoholu a vyšším počtom symptómov poruchy užívania alkoholu.
  • Tvrdenie, že hosť dokázal pomocou autopatie vyliečiť boreliózu u pacienta, ktorý mal najprv pozitívne laboratórne výsledky a po „liečbe“ negatívne. Bez bližších informácií však takéto tvrdenie nemožno považovať za dôkaz účinnosti autopatie. Samotný pozitívny laboratórny výsledok ešte nepotvrdzuje diagnózu boreliózy. V praxi sa často používa skríningové vyšetrenie metódou ELISA, pri ktorom sa môžu vyskytovať falošne pozitívne výsledky. Pri podozrení na boreliózu je preto potrebné výsledok potvrdiť konfirmačným testom inou metódou a vždy ho hodnotiť v kontexte klinického obrazu. Ide o relatívne častú situáciu aj v bežnej klinickej praxi: protilátky proti boréliám sú z rôznych dôvodov vyšetrené, výsledok vyjde pozitívne, ale pacient v skutočnosti aktívnu boreliózu nemá.

• V rozhovore s Robertom Dohálom, zverejnenom 14. 5. 2026, hosť prezentuje viacero konšpiračných tvrdení. Hovorí napríklad o tzv. chemtrails, ako aj o tom, že svet ovládajú „sivé eminencie“, že oxid uhličitý nepredstavuje významný emisný problém, alebo že počasie je ovplyvňované pomocou špeciálnych vysielačov. Moderátorka Martina Valachová sama dodáva, že „konšpirátori sú tí, čo uvažujú“, čím podobné tvrdenia legitimizuje ako prejav kritického myslenia, nie ako nepodložené konšpiračné bludy. 

Príklady rozhovorov s rizikom poškodenia zdravia alebo s potenciálnym negatívnym celospoločenským dopadom

• V rozhovore „Následky mRNA, nemecká štúdia: vplyv na rakovinu a epigenetiku?“ zverejnenom 20. apríla 2025 traja hostia, prof. Hrušovský (hepatológ), prof. Fischer (kardiochirurg) a MUDr. Bukovský (dietológ), prezentujú tvrdenia o údajných rizikách vakcíny mRNA. Spomenú, že vírus SARS-CoV-2 je výsledkom ľudskej manipulácie, a že pre neprirodzený pôvod existujú „jednoznačné dôkazy“. Takáto formulácia je v priamom rozpore so stavom vedeckého poznania. Pôvod SARS-CoV-2 zostáva predmetom vyšetrovania a odborných diskusií; dostupné dáta neumožňujú zodpovedne tvrdiť, že umelý pôvod vírusu bol dokázaný. WHO v správe svojej expertnej skupiny SAGO z júna 2025 uvádza, že všetky hypotézy musia zostať na stole, vrátane zoonotického prenosu aj laboratórnej udalosti, pričom „váha dostupných dôkazov“ podľa SAGO smeruje skôr k zoonotickému prenosu, no k úplnému vyhodnoteniu chýbajú kľúčové dáta z Číny. Rovnako americké spravodajské hodnotenie uvádza, že hypotézy prirodzeného prenosu aj laboratórnej udalosti sú považované za možné, no spravodajská komunita nedospela ku konsenzu o najpravdepodobnejšom scenári. Súčasne však toto hodnotenie uvádza, že vírus nebol vyvinutý ako biologická zbraň a že väčšina analytikov s nízkou mierou istoty hodnotí SARS-CoV-2 ako pravdepodobne nie geneticky upravený; zároveň neboli identifikované genetické znaky diagnostické pre genetické inžinierstvo ani známy koronavírus, ktorý by pravdepodobne slúžil ako základ pre konštrukciu SARS-CoV-2. Vedecká literatúra taktiež neposkytuje základ pre tvrdenie, že umelý pôvod bol „jednoznačne dokázaný“. Analýza publikovaná v Nature Medicine už v roku 2020 konštatovala, že dostupné porovnávacie genomické dáta nepodporujú scenár úmyselne skonštruovaného vírusu. Neskoršie práce v Science poukázali na epidemiologické a molekulárne dáta podporujúce scenár skorého zoonotického prenosu spojeného s trhom Huanan vo Wu-chane, vrátane výskytu skorých vírusových línií a priestorovej koncentrácie skorých prípadov. Preto je korektné uviesť, že pôvod SARS-CoV-2 nie je definitívne uzavretý. Nekorektné je však tvrdiť, že „svetoví odborníci dokázali neprirodzený pôvod vírusu“ alebo že existujú jednoznačné dôkazy o ľudskej manipulácii. (1) Takéto tvrdenie predstavuje nepravdivé zveličenie neistoty v prospech jednej hypotézy a u laickej verejnosti môže vyvolávať falošný dojem vedeckého konsenzu tam, kde konsenzus neexistuje. 

V rozhovore ďalej zaznieva, že mRNA vakcína „nemá nič spoločné s definíciou vakcín“, pretože vakcíny vraj historicky obsahovali živý alebo usmrtený vírus, prípadne priamo podaný antigén. Takéto tvrdenie je odborne nesprávne, pretože vakcína nie je definovaná tým, že musí obsahovať celý živý vírus, usmrtený vírus alebo hotový antigén; podstatou vakcinácie je vyvolanie špecifickej imunitnej odpovede proti cieľovému patogénu alebo jeho antigénu. mRNA vakcíny tento princíp spĺňajú, pretože obsahujú molekulu mRNA s informáciou pre tvorbu vírusového antigénu, ktorý následne vyvolá imunitnú odpoveď [1,2]. Tvrdenie, že vakcína musí obsahovať priamo živý alebo inaktivovaný mikroorganizmus, je nesprávne aj z historického a praktického hľadiska, pretože v medicíne sa už desaťročia používajú aj vakcíny, ktoré celý mikroorganizmus neobsahujú. Príkladom je rekombinantná vakcína proti hepatitíde B, ktorá neobsahuje živý vírus HBV ani inaktivovaný celý vírus, ale rekombinantne vyrobený povrchový antigén HBsAg. Táto vakcína napriek tomu patrí medzi štandardné, dlhodobo používané preventívne očkovania. Tvrdenie, že mRNA vakcíny „nemajú nič spoločné s definíciou vakcín“, je preto terminologicky, imunologicky aj prakticky nesprávne.

V rozhovore zaznie požiadavka na porovnanie mortality očkovaných a neočkovaných. Pri hodnotení mortality je potrebné zohľadniť vek, komorbidity, čas od očkovania, predchádzajúcu infekciu, obdobie cirkulácie konkrétneho variantu, dostupnosť liečby a rozdiely v správaní očkovaných a neočkovaných osôb. CDC uvádza, že účinnosť vakcín sa v observačných štúdiách hodnotí porovnaním výskytu klinických výstupov u očkovaných a neočkovaných osôb, pričom ide o hodnotenie relatívneho alebo absolútneho zníženia rizika daného výstupu. Veľká francúzska celonárodná kohortová štúdia zahŕňala približne 28 miliónov dospelých vo veku 18–59 rokov a hodnotila súvislosť medzi mRNA očkovaním proti COVID-19 a celkovou mortalitou počas približne štvorročného sledovania. Táto štúdia nenašla zvýšenie celkovej mortality u osôb očkovaných mRNA vakcínou proti COVID-19. Naopak, autori uvádzajú, že očkovanie bolo spojené s nižšou celkovou mortalitou a s výrazne nižším rizikom úmrtia na ťažký COVID-19. Izraelská populačná štúdia hodnotila účinnosť vakcíny v reálnej klinickej praxi na viac ako 1,2 milióna osôb po párovaní očkovaných a neočkovaných jedincov. Táto štúdia ukázala vysokú účinnosť vakcíny voči viacerým klinicky významným výstupom vrátane symptomatického COVID-19, hospitalizácie a ťažkého priebehu ochorenia. Hoci primárnym cieľom tejto práce nebolo detailné hodnotenie celkovej mortality, zníženie rizika ťažkého COVID-19 a hospitalizácie je biologicky aj klinicky konzistentné so znížením rizika úmrtia na COVID-19. Škótska štúdia hodnotila účinnosť vakcín proti úmrtiu na COVID-19 počas dominancie variantu delta. Táto štúdia uviedla, že účinnosť proti úmrtiu na COVID-19 14 a viac dní po druhej dávke bola 90 %. Ďalšia izraelská štúdia hodnotila tretiu dávku vakcíny u osôb vo veku 50 rokov a viac. V tejto štúdii bola mortalita na COVID-19 u osôb, ktoré dostali posilňovaciu dávku, približne o 90 % nižšia než u osôb, ktoré posilňovaciu dávku nedostali. Americké dáta CDC taktiež ukázali, že neočkované osoby mali významne vyššie riziko infekcie a COVID-19 asociovaného úmrtia v porovnaní s očkovanými osobami, pričom najnižšie riziko mali osoby po posilňovacej dávke. Po nástupe variantu omikron sa relatívne rozdiely znížili, čo je očakávateľné vzhľadom na zmenu variantu, predchádzajúcu imunitu a čas od očkovania, no očkovanie naďalej poskytovalo ochranu pred závažnými výstupmi. Aj novšie dáta z obdobia 2024–2025 ukázali, že aktuálna vakcinácia bola spojená s ochranou pred závažnými klinickými výstupmi vrátane úmrtia, hoci absolútne prínosy boli menšie než v skorších fázach pandémie vzhľadom na nižšie základné riziko ťažkého priebehu v populácii. Konzistentný obraz z viacerých krajín a dátových zdrojov ukazuje, že očkovanie proti COVID-19 znižovalo riziko ťažkého priebehu, hospitalizácie a úmrtia na COVID-19. Odborne korektný záver je, že mRNA očkovanie nebolo v robustných populačných analýzach spojené so zvýšením celkovej mortality a bolo spojené so znížením rizika úmrtia na ťažký COVID-19, pričom veľkosť prínosu závisela od veku, rizikového profilu, variantu vírusu, času od očkovania a použitia posilňovacích dávok.

Tvrdenie profesora Fischera, že PCR testy sú určené na výskum a nie na diagnostiku, je vecne nesprávne, pretože PCR a ďalšie nukleové amplifikačné testy sa v klinickej mikrobiológii a virológii používali roky pred pandémiou COVID-19 ako štandardné diagnostické metódy. CDC uvádza, že reverzno-transkripčná PCR a iné molekulárne testy sa používajú na detekciu RNA vírusov chrípky v respiračných vzorkách, pričom tieto testy majú vysokú senzitivitu a vysokú špecificitu (nad 90%). Už samotný fakt, že CDC opisuje RT-PCR ako klinickú metódu na diagnostiku chrípky, vyvracia tvrdenie, že PCR je iba výskumný nástroj a nie diagnostická metóda. Nie je pravda, že PCR testy majú inherentne „veľa falošne pozitívnych výsledkov“ v zmysle nespoľahlivosti samotnej metódy; validované SARS-CoV-2 PCR testy majú veľmi vysokú analytickú špecificitu a klinická špecificita sa v hodnoteniach pohybuje približne okolo 98–99 %, hoci konkrétna hodnota závisí od použitého testu, referenčného štandardu a klinického kontextu. Falošne pozitívne výsledky môžu existovať, napríklad pri kontaminácii, administratívnej chybe alebo pri testovaní populácie s veľmi nízkou prevalenciou, ale nemožno z toho vyvodzovať, že PCR je ako diagnostická metóda nepoužiteľná. Odborne presnejšie je povedať, že pri nízkej prevalencii aj test s vysokou špecificitou môže produkovať nezanedbateľný podiel falošne pozitívnych výsledkov medzi všetkými pozitívnymi výsledkami, čo je dôsledok Bayesovej štatistiky a nízkej pretestovej pravdepodobnosti, nie dôkaz nefunkčnosti PCR metódy. Naopak, významným klinickým problémom PCR diagnostiky môžu byť aj falošne negatívne výsledky, najmä pri nesprávnom načasovaní odberu, nízkej vírusovej náloži, nekvalitnom odbere alebo mutáciách v cieľovej oblasti testu. FDA preto pri autorizovaných molekulárnych testoch na SARS-CoV-2 vyžadovala priebežné sledovanie vplyvu nových vírusových mutácií na výkonnosť testov, najmä z dôvodu rizika zníženej senzitivity alebo falošne negatívnych výsledkov. Z hľadiska infekčnosti je dôležité aj to, že pozitívna PCR dokazuje prítomnosť vírusovej RNA, ale sama osebe nemusí vždy dokazovať prítomnosť životaschopného infekčného vírusu alebo aktuálnu infekčnosť pacienta. Táto nuansa však neznamená, že PCR nie je diagnostická metóda; znamená iba to, že výsledok PCR musí byť interpretovaný v klinickom a epidemiologickom kontexte. Často zdieľaný citát o nepresnosti PCR pripisovaný Kary Mullisovi, vynálezcovi PCR a nositeľovi Nobelovej ceny, ktorý spomína prof. Fischer, je vytrhnutý z kontextu staršej diskusie o HIV/AIDS a nie je dôkazom, že COVID-19 PCR testy sú nešpecifické alebo diagnosticky nepoužiteľné. 

V rozhovore sa odkazuje na nemeckú štúdiu publikovanú v časopise Molecular Systems Biology s interpretáciou, že mRNA vakcíny môžu spôsobovať rakovinu alebo že štúdia dokazuje onkogénne riziko mRNA očkovania, avšak takáto interpretácia nezodpovedá skutočnému obsahu ani záverom danej práce. Predmetná štúdia skúmala epigenetickú pamäť vrodenej imunity po očkovaní mRNA vakcínou proti SARS-CoV-2. Autori uvádzajú, že mRNA očkovanie viedlo k pretrvávajúcim epigenetickým zmenám v monocytoch, ktoré súviseli s tzv. tréningom vrodenej imunity a so zmenenou odpoveďou týchto buniek na následné stimuly. Štúdia hodnotila mechanizmy imunitnej pamäti a funkčnú odpoveď buniek vrodenej imunity, nie výskyt rakoviny, onkologickú morbiditu, transformáciu buniek na nádorové bunky ani dlhodobé klinické onkologické riziko po očkovaní. Zistenie epigenetických zmien po imunitnom stimule samo osebe neznamená karcinogenitu, pretože epigenetická regulácia je fyziologickou súčasťou fungovania imunitného systému, diferenciácie buniek a tvorby imunitnej pamäti. Autori práce interpretujú pozorované zmeny ako epigenetickú pamäť vrodenej imunity, nie ako dôkaz poškodenia DNA alebo vzniku rakoviny. Dôležité je tiež rozlišovať medzi genetickou zmenou a epigenetickou reguláciou: štúdia opisuje zmeny histónovej acetylácie H3K27ac, teda regulačné zmeny chromatínu, nie mutácie v DNA ani integráciu mRNA vakcíny do genómu. Tvrdenie, že ide o dôkaz „genetických zmien vedúcich k rakovine“, je preto odbornou dezinterpretáciou, pretože práca nepreukazuje mutagénny mechanizmus, nehodnotí nádorovú transformáciu a nepreukazuje zvýšený výskyt malignít u očkovaných osôb. Nezávislé hodnotenie organizácie Science Feedback označilo interpretáciu tejto štúdie ako dôkazu rakovinového rizika mRNA vakcín za nepresnú a uviedlo, že práca sa týka epigenetických zmien v makrofágoch a imunitnej pamäti, nie leukémie ani rakoviny všeobecne. Science Feedback zároveň cituje jedného zo seniorných autorov štúdie Jana Rybnikera, podľa ktorého „neexistuje súvislosť medzi COVID-19 vakcínami a rakovinou“ a šírené tvrdenia v tomto zmysle predstavujú nebezpečnú dezinterpretáciu výskumných dát. Odborne korektná interpretácia predmetnej práce je, že mRNA očkovanie môže vyvolať pretrvávajúce epigenetické zmeny v bunkách vrodenej imunity, ktoré autori spájajú s tréningom imunitnej odpovede, práca nehodnotila výskyt rakoviny, nepreukázala nádorovú transformáciu buniek, nepreukázala poškodenie DNA a ani jej autori takýto záver neuvádzajú.

Problematický je samotný výber hostí pre diskusiu o mRNA vakcínach. Profesor Viliam Fischer je v oblasti infektológie, epidemiológie a vakcinológie problematickou autoritou: jeho celoživotným odborom je kardiochirurgia, nie vakcinológia ani epidemiológia, a v danej oblasti nepublikoval odborné práce. Navyše verejne šíril viaceré tvrdenia o vakcínach proti COVID-19, ktoré boli opakovane vyvracané. Samostatnou kontroverziou je aj spôsob získania titulu „profesor“ na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v odbore ošetrovateľstvo, na ktorý v minulosti upozornila Nadácia Zastavme korupciu. Kontroverznosť prof. Hrušovského nespočíva v jeho pôvodnej odbornej profilácii hepatológa, ale v jeho verejnom vystupovaní k problematike COVID-19 a očkovania, kde opakovane prezentoval tvrdenia a interpretácie stojace v rozpore s hodnotením regulačných a verejnozdravotníckych autorít. V decembri 2021 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oznámil, že začal preverovať podnety na viacerých lekárov pre šírenie dezinformácií o COVID-19 alebo očkovaní, pričom medzi menovanými bol aj prof. Hrušovský. ÚDZS v tejto súvislosti zdôraznil, že lekár ako verejná odborná autorita má osobitnú zodpovednosť konať odborne, rešpektovať vedecky preukázané skutočnosti a nešíriť tvrdenia, ktoré môžu ohrozovať zdravie pacientov. Kontroverziu ďalej posilnili jeho mediálne vystúpenia, v ktorých bolo očkovanie proti COVID-19 rámcované ako „génová manipulácia“. Prof. Hrušovský nepublikoval nijakú recenzovanú odbornú prácu, zameranú na mRNA vakcíny. MUDr. Bukovský je síce vyštudovaný lekár, ale nepracuje ako klinik, nepublikuje recenzované práce v odborných časopisoch, je známy hlavne ako propagátor zdravého životného štýlu. Kontroverznosť jeho verejného pôsobenia počas pandémie ilustruje skutočnosť, že jeho YouTube kanál „Dr. Igor Bukovský – AKV“ bol v septembri 2021 zablokovaný; podľa vtedajších mediálnych informácií išlo zrušenie kanála pre opakované porušenie komunitných pravidiel, pričom v roku 2025 bol kanál podľa denníka Pravda obnovený po tom, čo Google oznámil, že obsah po kontrole pravidlá neporušuje. Významným príkladom problematického verejného medicínskeho odporúčania bola jeho argumentácia k liekom ovplyvňujúcim renín-angiotenzín-aldosterónový systém (tzv ACE-inhibítory) počas začiatku pandémie COVID-19. Vo verejne dostupnej odbornej reakcii adresovanej dr. Bukovskému sa uvádza, že ním obhajovaná dedukcia viedla k záveru, že liečbu ACE inhibítormi u osôb ohrozených COVID-19 treba čo najskôr ukončiť. Bukovskeho odporúčanie bola hypotéza bez relevantných dôkazov a predstavovalo riziko významného zhoršenie srdcových ochorení pacientov, ktorí by jeho radu počúvli. Tento postoj bol v rozpore s odporúčaniami významných odborných spoločností a regulačných autorít, ktoré už v marci 2020 odporúčali, aby pacienti neupravovali ani neprerušovali liečbu ACE inhibítormi bez lekárskeho odporúčania. AHA, HFSA a ACC rovnako odporúčali pokračovať v liečbe ACE inhibítormi. Neskoršie randomizované dáta tento opatrný klinický postoj podporili; štúdia BRACE CORONAnepreukázala benefit rutinného vysadenia ACE inhibítorov u hospitalizovaných pacientov s COVID-19. Dr. Bukovský tiež verejne šíril alebo interpretoval tvrdenia týkajúce sa mRNA vakcín spôsobom, ktorý bol opakovane kritizovaný ako zavádzajúci, napríklad pri tvrdení o údajnej 82 % potratovosti po očkovaní v prvom trimestri, ktoré bolo založené na nesprávnej interpretácii anglickej štúdie. Dr. Bukovský nevystupuje v téme mRNA vakcín a COVID-19 ako autor relevantnej recenzovanej vedeckej literatúry, ale predovšetkým ako mediálny komentátor, ktorého viaceré verejné medicínske tvrdenia počas pandémie boli predmetom odbornej kritiky. 

• V rozhovore „Lekári sa prizerajú! Po druhom vpichu skolaboval. Čo urobil spike v tele? Ako sa súdiť?“, zverejnenom 18. 4. 2026, hosť Juraj Orság obviňuje lekárov, že sú „zodpovední za zlo“, ktoré bolo údajne napáchané počas pandémie. Zároveň vyzýva lekárov, ktorí verejne nevystúpili proti očkovaniu proti COVID-19, aby tak urobili. Hosť v rozhovore spomína tzv. „Pfizer papers“, ktoré mali vypracovať tisícky lekárov a vedcov a ktoré údajne dokazujú, že sa prostredníctvom vakcinácie počas pandémie diali zločiny poškodzujúce zdravie. Počas celého rozhovoru sú opakovane spochybňované benefity očkovania, napriek tomu, že ide predovšetkým o osobný a veľmi emotívny názor hosťa. Tieto tvrdenia nie sú v rozhovore podložené odbornými faktami a zostávajú značne nekonkrétne. Hosť sa opakovane odvoláva aj na profesora Viliama Fischera, ktorého kontroverznosť a odbornú nekompetentnosť v téme COVID-19 vysvetľujeme vyššie. Bezpečnosť a efektivita vakcín proti COVID-19 boli opakovane hodnotené relevantnými odbornými a regulačnými inštitúciami (1, 2, 3, 4), ako aj publikáciami v odborných časopisoch (1, 2, 3). Odborné závery síce uznávajú zriedkavé, ale reálne riziká mRNA vakcín, najmä myokarditídu, perikarditídu a anafylaxiu, tieto riziká však boli zahrnuté do bezpečnostného monitorovania, varovaní a odporúčaní. Oficiálne hodnotenie verejných inštitúcií, ako sú EMA, FDA a CDC, zostáva, že u indikovaných skupín prínos vakcinácie prevažuje nad rizikami, pričom individuálne hodnotenie sa môže líšiť podľa veku, zdravotného stavu a aktuálnej epidemiologickej situácie. (1, 2, 3) Tzv. „Pfizer papers“ predstavujú reálne regulačné a bezpečnostné dokumenty, nie utajený dôkaz masového poškodenia vakcínou. Zavádzajúca je najmä interpretácia, že zoznamy hlásených alebo sledovaných nežiaducich udalostí automaticky znamenajú výrobcom potvrdené vedľajšie účinky. Samotné hlásenie podozrenia na nežiaduci účinok ešte nepreukazuje kauzálny vzťah k očkovaniu. Práve preto je pri takejto téme nevyhnutné rozlišovať medzi regulačným bezpečnostným monitoringom, vedecky potvrdenými rizikami a nepodloženou interpretáciou, že vakcíny spôsobovali rozsiahle a úmyselne zatajované poškodenia zdravia. V rozhovore však tieto rozdiely nie sú dostatočne vysvetlené. Moderátorka tvrdenia hosťa systematicky nekonfrontuje s odbornými dátami, nežiada presné dôkazy a neupozorňuje diváka na rozdiel medzi osobným presvedčením hosťa a závermi relevantných odborných inštitúcií. Výsledkom je jednostranný rozhovor, v ktorom sa vážne obvinenia voči lekárom, vakcinácii a verejným zdravotníckym autoritám prezentujú bez primeranej faktickej korekcie.
• V rozhovore „Ako vyhnať mRNA či spike z tela?“ hovorí hosť MUDr. Gertrúda Čápová o údajných vedľajších účinkoch očkovania proti COVID-19, ktoré podľa svojich slov pozoruje u veľkého počtu pacientov vo vlastnej ambulancii. Medzi tieto ťažkosti zaraďuje aj nádory nereagujúce na chemoterapiu, potravinové intolerancie, potraty, neplodnosť, bolesti svalov, „mozgovú hmlu“ či „poškodenie slizníc“. Zároveň zdôrazňuje, že podľa nej nejde o dôsledok prekonaného ochorenia COVID-19, ale o následok očkovania. Toto rozlíšenie opiera o bližšie nešpecifikovanú diagnostickú metódu z Nemecka, ktorá má údajne spoľahlivo odlíšiť následky infekcie od následkov vakcinácie. O téme očkovania proti COVID-19 diskutovala MUDr. Čápová aj v relácii DVTV s profesorom imunológie Václavom Hořejším. Ten jej oponoval, že zatiaľ čo on svoje tvrdenia opiera o publikácie v renomovaných odborných časopisoch a upozorňuje, že prekonanie ochorenia COVID-19 je z hľadiska zdravotných rizík výrazne nebezpečnejšie než možné nežiaduce účinky očkovania, Čápová vychádza predovšetkým z osobného názoru a jej prístup nemožno považovať za vedecký. Problémom podobných verejných vystúpení je najmä riziko zámeny klinickej skúsenosti za dôkaz kauzality. To, že lekár vo svojej ambulancii vidí pacientov s ťažkosťami po covide alebo po očkovaní, môže byť legitímnym klinickým signálom a dôvodom na ďalšie skúmanie. Samo osebe to však nedokazuje, že príčinou ťažkostí bolo očkovanie, ani že riziko očkovania prevyšuje riziko infekcie. Na takéto závery sú potrebné kontrolované populačné dáta, porovnanie s incidenciou ťažkostí v očkovanej a neočkovanej populácii, časová súvislosť, farmakovigilančné hodnotenie a vylúčenie alternatívnych príčin. Rozhovor s MUDr. Čápovou umožňuje nekritické šírenie závažných, no nedostatočne podložených tvrdení, ktoré sú v rozpore so závermi relevantných vedeckých štúdií a odborných inštitúcií o bezpečnosti a účinnosti očkovania proti COVID-19. EMA uvádza, že vakcíny proti COVID-19 autorizované v EÚ a EHP sú bezpečné a účinné, ich bezpečnosť je priebežne monitorovaná a závažné nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť, ale sú veľmi zriedkavé. EMA zároveň zdôrazňuje, že samotné hlásenie podozrenia na nežiaduci účinok neznamená preukázanú kauzalitu. Podobne CDC uvádza, že očkovaní ľudia majú nižšie riziko úmrtia na COVID-19 alebo jeho komplikácie než neočkovaní. CDC zároveň uvádza, že novšie vakcíny znižovali riziko hospitalizácie, kritického priebehu ochorenia aj riziko long covidu, hoci ochrana časom klesá. Vzhľadom na závažnosť tvrdení o údajnom poškodení očkovaním by bolo potrebné, aby moderátorka žiadala konkrétne dôkazy, rozlišovala medzi klinickou skúsenosťou a vedecky preukázanou kauzalitou a upozornila divákov na rozpor medzi tvrdeniami hosťky a stanoviskami relevantných odborných inštitúcií. 
• V rozhovore „Dedičnosť chorôb? To, že všetci u vás mali cukrovku, neznamená, že aj vy ju budete mať“, zverejnenom 21. februára 2025, bol hosťom podcastu MUDr. Jan Vojáček. Ide o lekára známeho dlhodobou kritikou tzv. západnej medicíny a prezentovaním sporných medicínskych tvrdení. Český klub skeptikov Sisyfos mu v roku 2019 udelil strieborný Bludný balvan „za odvážnou redefinici epigenetiky a téměř úspěšné znovuobjevování základního učiva normální a patologické fyziologie“. Vojáček vydal viacero kníh, v ktorých spochybňuje princípy konvenčnej medicíny, jej chápanie chorôb aj efektivitu liečby. Jeho výroky, podľa ktorých je choroba „spätná väzba“ a „príroda chyby nerobí“, v minulosti vyvolali kritické reakcie, najmä zo strany rodičov chorých detí. Známy je aj odmietaním predpisovania liekov a počas pandémie patril ku skupine lekárov, ktorí vystupovali proti očkovaniu. V rozhovore s Martinou Valachovou prezentuje tvrdenie, že človek si môže za ochorenie sám. Moderátorka pritom neupozorňuje na kontroverznosť takéhoto tvrdenia, nepýta sa na jeho limity a voči hosťovým vyjadreniam nevnáša potrebnú odbornú korekciu. Počas rozhovoru Vojáček opakovane kritizuje klasickú medicínu, no svoje závery opiera najmä o názory a všeobecné úvahy, nie o konkrétne odborné dôkazy. Vojáček používa reálne medicínske pojmy, napríklad epigenetika, mikrobióm, zápal, psychosomatika alebo chronická záťaž. Problémom však je, že tieto pojmy rozširuje do príliš všeobecného vysvetlenia takmer všetkých chronických ochorení. Z platného tvrdenia, že životný štýl, stres a prostredie ovplyvňujú zdravie, vyvodzuje podstatne silnejší záver: že choroba je primárne spätná väzba, dôsledok nerovnováhy alebo výsledok životného nastavenia. Takéto zjednodušenie je biologicky nepresné, klinicky zavádzajúce a psychologicky škodlivé, najmä pri genetických, onkologických, autoimunitných alebo detských ochoreniach. Výsledkom je rozhovor, v ktorom sú zložité medicínske témy rámcované spôsobom, ktorý môže u pacientov posilňovať pocit viny za vlastné ochorenie a zároveň znižovať dôveru v medicínu založenú na dôkazoch.

Príklady rozhovorov s odborne nesprávnymi tvrdeniami a odporúčaniami

• V rozhovore „Ako užívať cesnak namiesto liekov? Cesnak je liek.“, zverejnenom 27. 7. 2025, hosť Imrich Kováč tvrdí, že cesnak, konkrétne jeho zložka alicín, „čistí žily“ a „bráni cievnym mozgovým príhodám či infarktom“. Napriek absencii odborných argumentov uvádza presné množstvo strúčikov, ktoré je podľa neho potrebné denne užívať, ako aj konkrétny spôsob spracovania cesnaku, aby mal údajné liečivé účinky. Hoci ide na prvý pohľad o relatívne neškodnú propagáciu cesnakových výrobkov, v európskom regulačnom rámci zdravotných tvrdení nie je možné pri potravinách alebo výživových doplnkoch voľne tvrdiť, že liečia alebo zabraňujú konkrétnym ochoreniam. Cesnak ani alicín nie sú všeobecne schválené tak, aby ich bolo možné prezentovať ako prostriedok liečby alebo prevencie konkrétnych ochorení. Moderátorka tieto tvrdenia nielenže nekorigovala, ale ich sama podporila otvorenou propagáciou internetovej stránky, na ktorej je možné výrobky pána Kováča zakúpiť. Podcast tým prekročil hranicu medzi neformálnym rozhovorom a nekritickou propagáciou zdravotne zavádzajúcich tvrdení. Hoci hosť Imrich Kováč v rozhovore priamo neodhováral od užívania liekov, už samotný názov podcastu „Ako užívať cesnak namiesto liekov?“ vyvoláva dojem, že cesnak môže nahradiť štandardnú liečbu. Dostupné odborné dôkazy takýto záver nepodporujú. Podľa Cochranovskej databázy systémových prehľadov nebolo potvrdené, že by užívanie cesnaku malo lepší účinok než placebo pri ischemickej chorobe dolných končatín ani pri vysokom krvnom tlaku. Pri prevencii bežného prechladnutia neexistujú dostatočne silné vedecké dôkazy na tvrdenie, že cesnak má preukázaný preventívny účinok. Európska kardiologická spoločnosť vo svojich medzinárodných odporúčaniach pre liečbu dyslipidémií uvádza, že ani denné užívanie 5 000 mikrogramov alicínu, čo zodpovedá odporúčanej dennej dávke podľa hosťa Imricha Kováča, nemalo v randomizovanej štúdii účinok na zníženie cholesterolu.

• V rozhovore „Prekyslenie tela, degeneratívne choroby. Kedy hrozí smrť?“, zverejnenom 24. 3. 2026, hosť, profesorka Horáková, prezentuje zavádzajúce a odborne nepresné tvrdenia o tzv. prekyslení organizmu ako príčine viacerých chronických ochorení vrátane osteoporózy. V rozhovore uvádza, že „to, čo jeme, ovplyvňuje pH“, a že pre udržanie zdravia má v strave prevažovať tzv. zásadotvorná strava, doplnená detoxikáciou. Koncept „prekyslenia organizmu“ patrí medzi rozšírené zdravotnícke mýty. Jeho zástancovia vychádzajú z predstavy, že bežná strava môže významne meniť pH vnútorného prostredia organizmu, a tým spôsobovať alebo zhoršovať chronické ochorenia vrátane nádorových ochorení. Tento naratív môže na laické publikum pôsobiť presvedčivo, pretože kombinuje odborné termíny, čiastkové poznatky z oblasti acidobázickej rovnováhy a nepodložené závery. Vyvrátenie tohto mýtu pritom nie je jednoduché, pretože vyžaduje základné porozumenie regulácii pH v ľudskom tele, acidobázickej rovnováhe a fyziologickým funkciám pľúc, obličiek a metabolických regulačných mechanizmov. Práve preto je dôležité, aby podobné tvrdenia neboli v rozhovoroch ponechané bez korekcie alebo aspoň bez doplňujúceho odborného kontextu. Samotná propagácia pestrej a zdravej stravy by nebola problematická. Problém vzniká v momente, keď je odporúčanie zdravej výživy rámcované nepravdivou teóriou o „prekyslení organizmu“ ako príčine závažných ochorení. Hoci v tomto konkrétnom rozhovore hosť priamo neodhovára od konvenčnej liečby, podobné naratívy sa v praxi často spájajú s nedôverou voči medicíne založenej na dôkazoch, najmä v kontexte onkologických ochorení. Súvis medzi osteoporózou a údajným „prekyslením organizmu“, o ktorom hosť v rozhovore hovorí, nebol vedecky potvrdený. Z tohto dôvodu je problematické umožňovať nekritické šírenie takéhoto mýtu bez reakcie moderátorky. Pri téme, ktorá bola opakovane verejne vysvetľovaná a vyvracaná aj vo forme popularizačných článkov určených laikom (1, 2, 3), možno od moderátorky očakávať aspoň základnú prípravu, schopnosť položiť overujúcu otázku a upozorniť publikum, že ide o sporné alebo odborne nepodložené tvrdenie. To isté platí aj pre tvrdenia o vhodnosti „detoxikácie tela“. (1) 

Záver

Portál ODznova.sk opakovane poskytuje priestor hosťom prezentujúcim konšpiračné, pseudovedecké alebo odborne nepodložené tvrdenia. Problémom nie je samotná existencia odlišných názorov ani vedenie rozhovorov s kontroverznými osobami, ale spôsob, akým sú tieto tvrdenia publiku sprostredkované. V analyzovaných rozhovoroch opakovane absentuje kritická moderácia, požiadavka na dôkazy, konfrontácia s odborným poznaním a upozornenie na rozpor s medicínou založenou na dôkazoch alebo s vedeckým konsenzom.

Opakujúcim sa vzorcom je vytváranie dojmu, že subjektívne názory, osobné skúsenosti, konšpiračné interpretácie a pseudovedecké metódy predstavujú rovnocennú alternatívu k overenému odbornému poznaniu. Takýto prístup nemožno považovať za skutočnú pluralitu názorov. Pluralita v odborných a zdravotníckych témach neznamená nekritické poskytovanie priestoru akémukoľvek tvrdeniu, ale vyžaduje schopnosť rozlišovať medzi hypotézou, osobným presvedčením, klinickou skúsenosťou, vedeckým dôkazom a odborným konsenzom.

Za nedostatočné nemožno považovať ani prípadné vysvetlenie, že autorka portálu sa snaží oslovovať aj predstaviteľov odlišného odborného stanoviska, ktorí však účasť v rozhovoroch odmietajú. Skutočnosť, že odborníci odmietnu vystúpiť na danom portáli, nie je ospravedlnením pre nekritické poskytovanie priestoru osobám bez relevantnej odbornej kompetencie, osobám vystupujúcim mimo vlastnej expertízy alebo opakovane kontroverzným respondentom šíriacim nepodložené zdravotné tvrdenia. Naopak, odmietanie účasti zo strany odborníkov môže skôr poukazovať na nízku dôveru v spôsob vedenia rozhovorov, reputáciu platformy alebo obavu, že odborné stanovisko bude zasadené do kontextu, ktorý legitimizuje pseudovedecké či konšpiračné interpretácie. Povinnosťou média, ktoré vstupuje do zdravotníckych tém, preto nie je len formálne deklarovať snahu o „druhú stranu“, ale zabezpečiť odborný kontext, kritické otázky a jasné odlíšenie vedecky podložených tvrdení od osobných názorov a nepodložených špekulácií.

Osobitne problematické sú rozhovory týkajúce sa očkovania proti COVID-19, údajných následkov vakcinácie, „vyháňania spike proteínu“, odmietania dôkazovej medicíny, pseudodiagnostických metód alebo tvrdení, ktoré môžu u pacientov posilňovať nedôveru voči štandardnej liečbe. Pri takýchto témach môže nekritické šírenie nepodložených tvrdení ovplyvniť zdravotné rozhodovanie jednotlivcov a viesť k odkladaniu diagnostiky, odmietaniu účinnej liečby alebo znižovaniu dôvery vo verejné zdravotnícke autority.