The form was successfully submitted
Thank you.
URL adresa webu: https://slovenskobezgmo.org/
Skóre udelené komisiou: 6,9
Posudok vypracoval: Tomáš Kriššák, vstupná analýza Aneta Žugecová
Webový portál Slovensko bez GMO má slúžiť na “rozširovanie vedomostí a informácií z výskumu a skúseností ohľadom geneticky modifikovaných organizmov”.
Patrí rovnomennej občianskej iniciatíve, ktorá komunikuje svoju snahu o “zdravé potraviny pre zdravý národ, zdravú budúcnosť a Slovensko bez GMO.” S čím súvisí aj deklarovaný cieľ: “Našim cieľom je teda podporovať produkciu kvalitných a zdraviu prospešných potravín. Zároveň chceme podporovať zdravie prírody a celého životného prostredia.”
Obsah webovej stránky má byť založený najmä na “názoroch a vedomostiach členov Občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO,“ medzi ktorých patrí profesionálny športovec a konzultant pre optimálne zdravie a výživu, ako aj ľudia pracujúci v oblasti ochrany životného prostredia a biodiverzity. Členom tímu je aj vedecký pracovník Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.
Portál je v otázke financovania transparentný: “Pokiaľ nie je uvedené inak, táto webstránka je plne financovaná a riadená členmi Občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO, ktorí nepodporujú a ani neprijímajú žiadne finančné príspevky od tretích strán, akými sú napríklad politické strany alebo výrobcovia osív.”
Ide o aktivistický web zameraný na kritiku geneticky modifikovaných organizmov (GMO), najmä ich vplyvu na zdravie konzumentov a životné prostredie. Stránka propaguje petície a aktivity, ktoré majú za cieľ zakázať GMO, alebo prísnejšiu reguláciu GM plodín.
Diskusia o GMO je legitímna, avšak stránka šíri obsah, ktorý je nielen jednostranný, ale miestami aj zavádzajúci. Selektívne cituje odborné zdroje podporujúce predstavu o škodlivosti GMO, pričom ignoruje vedecký konsenzus a vyvážené argumenty.
Sekcia Riziká GMO sa venuje negatívnym vplyvom GMO na ľudské zdravie a na životné prostredie. Odkazuje pri tom na externé zdroje a štúdie, no nerozlišuje medzi odbornými článkami, ktoré prešli recenzným konaním a štúdiami s metodologickými nedostatkami. Selektívne vyberá texty, ktoré podporujú naratív o škodlivosti a v niektorých prípadoch dezinterpretuje existujúce štúdie.
V úvode autor tvrdí, že GMO predstavujú “obrovské riziko pre prírodu, človeka a každý živý organizmus” a ako jedno z rizík menuje to, že časť GM plodiny pri konzumácii zostať v organizme:
“Napríklad jediná štúdia vykonaná na ľuďoch konzumujúcich GM potraviny preukázala, že časť génu, ktorý bol vložený do GM sóje, sa preniesol do DNA baktérie žijúcej v tráviacom trakte a zostal tam.
V tejto štúdii autori objavili u niektorých subjektov prítomnosť cudzieho transgénu v mikroflóre tenkého čreva ešte pred začatím štúdie, čo naznačuje, že títo ľudia už predtým konzumovali väčšie množstvá GM sóje, takže prenos GM transgénov môže byť výrazne ovplyvnený množstvom a dĺžkou konzumácie GM potravín.
To znamená, že aj dlho po ukončení konzumácie GM potravín môžu geneticky modifikované proteíny zostať v organizme a rozmnožovať sa.”
Odkazuje pri tom na odborný článok Assessing the survival of transgenic plant DNA in the human gastrointestinal tract (Netherwood et al. 2004), ktorý skúmal či sa transgény (umelo vložené gény) z geneticky modifikovanej sóje pri konzumácii môžu preniesť do črevných baktérií, a článok The fate of transgenes in the human gut (Heritage, 2004), ktorý síce neprináša nové dáta, ale slúži ako komentár k predchádzajúcej štúdii. Oba články boli publikované v rešpektovanom odbornom časopise.
Empirická štúdia skúmala ľudí, ktorí podstúpili ileostómiu (chirurgický zákrok, pri ktorom je časť tenkého čreva vyvedená na povrch brucha, aby sa strávený obsah vylučoval priamo do vonkajšieho vaku a neprecházal cez hrubé črevo) a ľudí s neporušeným tráviacim systémom. Štúdia ukázala, že malé množstvá transgénu prežili prechod tenkým črevom u ileostomistov (maximálne 3,7 % u jednej osoby). V stolici ľudí s neporušeným tráviacim systémom však nebol zistený žiadny transgén, čo znamená, že bol úplne rozložený, keď prešiel hrubým črevom.
Traja zo siedmich ľudí, ktorí podstúpili ilestómiu, mali už pred začatím experimentu namerané nízke hladiny transgénu v ich črevných baktériách. Tieto hladiny sa po konzumácii geneticky modifikovanej sóje počas experimentu nezvýšili. To naznačuje, že k prenosu mohlo dôjsť v minulosti.
Netherwood et al. došli k záveru, že je vysoko nepravdepodobné, že by prenos génov zistený v tejto štúdii mohol zmeniť funkciu gastrointestinálneho traktu alebo predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Napriek tomu by sa pozorované prežitie transgénnej DNA z geneticky modifikovanej rastliny počas prechodu tenkým črevom malo zohľadniť v budúcom hodnotení bezpečnosti geneticky modifikovaných potravín.
Heritage tento záver podporuje a zamýšľa sa nad tým, že fragmenty DNA sú výsledkom predchádzajúcej konzumácie geneticky modifikovanej sóje.
Tieto odborné články však nedokazujú, že by bola geneticky modifikovaná sója nebezpečná pre ľudské zdravie, a ani to, že by prítomnosť transgénov bola ovplyvnená množstvom a dĺžkou konzumácie GM potravín, ako to tvrdí autor portálu Slovensko bez GMO.
Text sa odvoláva na organizácie a ľudí, ktorí majú spornú reputáciu vo vedeckej komunite. Autor ich neodlišuje od citácií renomovaných odborných zdrojov.
Príkladom je preberanie vyjadrení American Academy of Environmental Medicine, ktorú projekt Quackwatch označil za spornú organizáciu. Organizácia podľa neho združuje lekárov, ktorí propagujú vedecky neoverené koncepty (ako “multiple chemical sensitivity,“ “toxic mold,“ “yeast overgrowth”) a 28 z 244 jej členov buď čelilo disciplinárnym konaniam, alebo stratilo licenciu.
Pri opisovaní negatívnych účinkov konzumácie GM plodín sa text na stránke Slovensko bez GMO odvoláva aj na zakladateľa Inštitútu pre zodpovedné technológie Jeffreyho M. Smitha, ktorého označuje ako “svetovo vedúc[eho] expert[a] na problematiku GMO.” Stránku Inštitútu pre zodpovedné technológie označil Media Bias/Fact check ako portál, ktorý šíri pseudovedecké a konšpiračné teórie o geneticky modifikovaných organizmoch. J. M. Smith nemá žiadne vedecké vzdelanie ani odbornú prípravu v mikrobiológii a vo vedeckej komunite má nízku reputáciu.
Text Riziká GMO tiež upozorňuje na riziká Bt toxínu, ktorý je súčasťou GM plodín a podľa textu “môže poškodiť integritu tráviaceho traktu”.
Autor menuje, že tento toxín sa nachádza v krvi tehotných a netehotných žien. Odvoláva sa pritom na štúdiu Maternal and fetal exposure to pesticides associated to genetically modified foods in Eastern Townships of Quebec, Canada (Aris & Leblanc, 2011), ktorá prešla recenzným konaním a bola publikovaná v časopise Reproductive Toxicology. Závery článku aj metodológia však boli spochybnené vedcami aj regulačnými orgánmi (Mueller & Gorst, Marcel Kuntz).
Text tiež tvrdí, že GM plodiny “spôsobujú rakovinu.” Autor sa pri tomto tvrdení odvoláva na Answers to critics: Why there is a long term toxicity due to a Roundup-tolerant genetically modified maize and to a Roundup herbicide (Séralini et al., 2013), t. j. odpoveď na kritiku k článku Long term toxicity of a Roundup herbicide and a Roundup-tolerant genetically modified maize (Séralini et al., 2012), ktorý bol po publikácii stiahnutý.
Pôvodný článok, ktorý mal dokazovať súvis medzi GMO a nádoroch bol stiahnutý kvôli tomu, že výsledky boli nepresvedčivé a neumožňovali vyvodiť závery o toxicite. Konkrétne bol počet zvierat v experimentálnych skupinách príliš nízky a použitý kmeň potkanov má prirodzene vysoký výskyt nádorov, preto rozdiel medzi kontrolnou a experimentálnou skupinou mohli byť spôsobené náhodnou variabilitou.
Autor portálu Slovensko bez GMO ho však cituje bez toho, aby upozornil na túto skutočnosť. GM potraviny nespôsobujú rakovinu ani podľa Cancer Research UK.
Väčšina textov na webe Slovensko bez GMO sa venuje vplyvu GM plodín na zdravie a životné prostredie. Na stránke sa však nachádza aj Stanovisko k vakcínam proti COVID (9.12.2021), ktoré spochybňuje bezpečnosť vakcín: “Čas sa urýchliť nedá, preto nikto nemôže s istotou tvrdiť, že očkovanie týmito vakcínami je, alebo nie je bezpečné.” Autor tvrdí, že klinické skúšky boli “dramaticky” skrátené a preto nie je možné zaručiť ich bezpečnosť.
Proces vývoja a schválenia mRNA vakcín bol skutočne rýchlejší, ako je obvyklé. Ministerstvo zdravotníctva SR však pripomína, že sa tak nestalo na úkor ich bezpečnosti. Dôvodov, ktoré pomohli rýchlemu vývoju vakcín je niekoľko. Pri vývoji vakcíny proti Covid-19 bolo možné nadviazať na výskum a vývoj vakcíny na ochorenie MERS, ktoré je tiež spôsobené koronavírusom. Proces bol urýchlený aj vďaka tomu, že sa do vývoja vakcín sústredilo enormné množstvo financií a ľudských kapacít. Bola znížená byrokratická záťaž. Fázy klinického a predklinického skúšania sa spúšťali súbežne, nie postupne ako je to štandardom. Navyše kvôli prebiehajúcej pandémii bolo relatívne jednoduché nájsť dobrovoľníkov, ktorí sa počas testovania nakazili koronavírusom a niektoré spoločnosti začali so samotnou výrobou vakcín ešte pred ich definitívnym finálnym schválením, čím podstupovali riziko. Tieto faktory urýchlili vývoj vakcín, nie však na úkor ich bezpečnosti. Bezpečnosť vakcín potvrdzuje viacero organizácií (Global Vaccine Data Network, Fullfact, Fullfact, British Society for immunology).
Portál Slovensko bez GMO sa zameriava na negatívny vplyv geneticky modifikovaných plodín na zdravie človeka a životné prostredie a zasadzuje sa o prísnejšiu reguláciu GMO, čo je legitímnym cieľom. Diskusia a bezpečnosti GMO by však mala byť založená na vedeckých poznatkoch, no portál pri svojej argumentácii mieša legitímne vedecké zdroje s aktivistickými interpretáciami a zavádzajúcimi tvrdeniami. Aj z uvedeného dôvodu sa ho komisia projektu Konšpirátori.sk rozhodla zaradiť na zoznam webov so sporným obsahom.
MENU
Introduction