modryjelen.com (7.3)

URL adresa webu: https://www.modryjelen.com/

Skóre udelené komisiou: 7,3

Posudok vypracovala: Alexandra Alvarová, vstupná analýza: Aneta Žugecová

Zistené kritériá pre zaradenie na zoznam:

• Stránka obsahuje klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami, napr. fotografie a videá použité v inom, zavádzajúcom kontexte, vymyslené alebo závažne prekrútené udalosti atď. Netýka sa jasne prezentovaných názorových článkov.
• Stránka obsahuje konšpiračné teórie a “bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia. Nevzťahuje sa na zaujímavosti, záhady, jasne označené špekulácie.

Základná charakteristika a pozadie webu

Portál Modrý jelen od roku 2021 publikuje videá, ktoré sa venujú spoločenskému a politickému dianiu. Okrem webu funguje aj YouTube kanál, ktorý mal v septembri 2025 32,6 tisíc odberateľov a 331 videí. Prague Security Studies Institute zaradil tento YouTube kanál na zoznam problematických kanálov, na ktorých neodporúča inzerovať, pričom ho opísal ako “pseudo-analytický kanál, [ktorý] tvrdí, že analyzuje politickou a mediální manipulaci, propaguje další osobnosti z českých alternativních médií”.

Za portálom stojí Petr Bohuš, ktorý v minulosti pracoval vo viacerých médiách vrátane Českej televízie, TA3 a Českého rozhlasu. Na webe Modrý jelen sa dočítame, že dodnes pôsobí ako poradca, školiteľ a mentor v oblasti komunikácie a mediálnej gramotnosti.

Portál Modrý jelen sa prezentuje ako “nezávislá platforma pro klidnou reflexi, otevřený rozhovor a hledání orientace v časech, kdy jsou veřejné debaty často vyhrocené”. P. Bohuš natáča videá, v ktorých komentuje domáce a zahraničné spoločenské dianie a rozhovory s hosťami. Vo videách zaujíma kritický postoj k práci tradičných médií a naznačuje, že podávajú jednostranný, manipulatívny obraz spoločenského diania.

Je legitímne kriticky hodnotiť prácu médií, avšak P. Bohuš v rozhovoroch dáva nekritický priestor zavádzajúcim vyjadreniam a naratívom v rozpore s vedeckým poznaním, ktoré môžu mať vážne zdravotné následky a aj vo svojich video komentároch šíri sporný obsah. Konkrétne príklady uvádzame v tejto analýze.

Konšpiračná teória o misii Apollo

V rozhovore Jan Buzek: O válkách, systému a vizi změny světa (9.7.2025) dostal respondent nekritický priestor na šírenie konšpiračnej teórii o misii Apollo (od 11:15).

“Když se poprvý dovíš od někoho, že třeba Američané nebyli na měsíci, tak ti to přijde naprosto šílený,” začne tému J. Buzek. “Vždycky žijeme, prostě v nějaký představě, kterou nám naočkoval někdo jiný,” pokračuje a uvádza príklad rodiča, ktorý svojmu dieťaťu hovorí, že darčeky nosí Ježiško. Nasleduje úvaha o tom, že tak ako dieťa príde na to, že darčeky v skutočnosti dostáva od rodičov, tak každý človek musí sám objaviť pravdu v živote.

Moderátor sa znova vracia k téme pristátia na mesiaci: “Teď se zmínil let na měsíc. Pojďme to dovysvětlit, aby nám diváci rozuměli, protože málokdo ti uvěří, že by Američané neměli na tom Měsíci být. Jak bys jim to vysvětlil, že to tak je nebo není? ”

J. Buzek vo svojej odpovedi už priamo preberá argumenty konšpiračných teórii: “Jo, prostě pokud Američané dokázali v roce 1900, já nevím 60 něco zkonstruovat motory, který tam měli dopravit ten Saturn 5, tak by mne asi vrtalo hlavou, proč nejsou do dneška schopen vyrobit [motor] stejného výkonu. A dneska, dneska údajně jsou dokonce i plánky na tu raketu ztracený. To jsou jako politický věci, jo. Ale kdyby tam byli, tak by asi byli schopni se tam podívat ještě jednou. Dneska je to 50, já nevím kolik let a mají starosti tam poslat sondu, jo, přivést od tamta vzorek horniny, něčeho”

Ide o podporu rozšírenej a opakovane debunkovanej konšpiračnej teórie. USA úspešne vyslali ľudí na Mesiac v rámci programu Apollo v roku 1972, čo potvrdzujú nezávislé vedecké overenia, vzorky z Mesiaca a snímky z prieskumného satelitu NASA. Nedostatok ďalších misií je dôsledkom zmien v geopolitických prioritách, menšieho záujmu verejnosti a s tým súvisiacim zníženým rozpočtom.

Zavádzajúce tvrdenia o PCR testoch a nariadení WHO počas pandémie covid-19

V rozhovore Pediatrička, primářka a kardioložka. O čem se nemluví. 1. díl (27. 8. 2023) dostala respondentka nekritický priestor na to, aby tvrdila, že “autor, který za [PCR test] dostal Nobelovu cenu prohlásil, že to není věc k diagnostickým účelům.” Pozitivita PCR testu podľa nej nie je “diagnosticky přínosná” (od 19:45).

Podľa organizácie FullFact viaceré zdroje nesprávne prisudzujú výrok o tom, že PCR testy nedokážu detegovať voľné infekčné vírusy, vynálezcovi PCR testov. Kary B. Mullis mal síce výhrady k používaniu PCR testov na určenie množstva prítomného vírusu u ľudí s HIV, zomrel však v apríli 2019, ešte pred začiatkom pandémie covid-19, a preto je nepravdepodobné, aby mal výhrady voči testom používaným špecificky na diagnostiku covid-19.

PCR sú podľa WHO zlatým štandardom pri testovaní na covid-19. Aj pri tejto metóde sa môžu vyskytnúť falošne negatívne alebo falošne pozitívne výsledky, ale celkovo je považovaná za veľmi presnú.

Respondentka v rozhovore spomína, že “WHO zakázala pitvy na začátku covidové pandemie. Což je další divná věc, protože když se objeví takzvaně nová nemoc, která má údajně smrtelný konec, tak se samozřejmě verifikuje sekcí, co se tam děje a jak na to terapeuticky jít a to se zakázalo” (od 20:40). Toto tvrdenie je v rozpore s usmerneniami WHO, v ktorých WHO odporúča vykonávať pitvy tiel s podozrením na covid-19 alebo potvrdenou infekciou za dodržania prísnych bezpečnostných opatrení. Navyše WHO nemá právomoc vydávať právne záväzné zákazy, vrátane zákazu pitiev. Vydáva usmernenia a odporúčania.

Okrem toho niekoľko článkov v českých médiách spomína alebo cituje lekárov, ktorí vykonávali pitvy pacientov s ochorením covid-10 priamo v Česku (iRozhlas, Seznam Zprávy, iDnes). P. Bohuš však svoju respondentku, ktorá šíri zavádzajúce vyjadrenia o zákaze pitiev, na tieto skutočnosti neupozorní.

Tvrdenia v rozpore s vedeckým konsenzom o covidových vakcínach

Viacerí respondenti v rozhovoroch s P. Bohušom spochybňujú bezpečnosť schválených vakcín proti ochoreniu covid-19.

Napríklad Jana Gandalovičová v rozhovore Pediatrička, primářka a kardioložka. O čem se nemluví. 1. díl (27. 8. 2023) tvrdí:  “A tady najednou prostě kolegové bez ladu a skladu, něco co vlastně se vyvíjelo naprosto zrychleným způsobem s velmi jaksi… se studiemi který posléze bylo jasné že jsou prostě jaksi uvařený na nudli, dělané prostě za spěchu a vlastně tak nějak s výsledkem, který byl dopředu naplánovaný, jak mají dopadnout a blokovalo se cokoliv jiného” (od 44:09).

Je pravdou, že proces schvaľovania vakcín bol administratívne zjednodušený a zrýchlený. Nestalo sa tak ale na úkor bezpečnosti a aj podmienečne registrované vakcíny museli prejsť tromi kolami klinického skúšania. Tvrdenia o tom, že vývoj vakcín bol zrýchlený a výsledok vopred naplánovaný mohli zvýšiť nedôveru voči tejto vakcíne, ktorá je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie účinná a bezpečná.  Mohli viesť k neochote čitateľa dať sa zaočkovať, čo mohlo ohroziť nielen jeho zdravie, ale aj verejné zdravie v krajine.

V rozhovore Chtějí promlčet. My jdeme dál (3.12.2023) respondentka hovorí (od 21:36): “základní studie, která vedla ke schválení toho emergency use, nebo toho použití v nouzovém režimu, že vlastně ta vakcína byla vyrobena jinak než ta která šla, pak do té masové hromadné distribuce. Že skutočne jako kdyby jsme to vzali jako od schvalovacího procesu, tak lidi dostávali vakcínu, která nebyla testována.” Respondentka pokračuje, že existujú vakcíny vyrobené v procese 1 a procese 2, pričom vakcíny vyrobené v procese 2 obsahujú častice plazmidové DNA a promotoru SV40 a môžu “udělat takové reakce, že šlo o jiné vakcíny.”

Je pravdou, že došlo k zmene vo výrobe DNA templátu, ktorý sa používa na produkciu mRNA vakcíny Pfizer/BioNtech, preto môžeme rozlišovať proces 1 a proces 2. V klinických skúškach sa DNA templát kopíroval pomocou PCR, laboratórneho procesu bez biologických organizmov (proces 1). Pri masovej výrobe sa využili baktérie, ktoré množia plazmidy (proces 2).

Zmena procesu však bola transparentne uvedená v protokole klinických skúšok spoločnosti Pfizer, v povolení na núdzové použitie od FDA aj vo verejnom hodnotení EMA, ktoré bolo prvýkrát publikované v decembri 2020. Hovorca EMA potvrdil, že vakcíny vyrobené oboma postupmi boli testované v klinických štúdiách. Podľa EMA neboli zistené žiadne významné rozdiely v kvalite materiálu, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť alebo účinnosť vakcíny.

Záver

Modrý Jelen publikuje videokomentáre a videorozhovory, ktoré podporujú konšpiračné teórie a zdravotnícke tvrdenia v rozpore s vedeckým konsenzom. Aj z uvedených dôvodov sa ho komisia projektu Konšpirátori.sk rozhodla zaradiť na zoznam webov so sporným obsahom.