The form was successfully submitted
Thank you.
URL adresa webu: https://casopisargument.cz/
Skóre udelené komisiou: 7,1
Posudok vypracoval: Jakub Kobela (aktualizácia: 29.8.2025)
Zistené kritériá pre zaradenie:
Časopis Argument je české nezávislé médium deklarujúce snahu o poskytovanie alternatívneho pohľadu na politické, ekonomické a spoločenské dianie. Web publikuje analytické články, komentáre a preklady zahraničných materiálov. Redakcia sa prezentuje ako protiváha mainstreamovým médiám, pričom zdôrazňuje potrebu kritického myslenia a pluralitného pohľadu na svet.
Na webe síce existuje sekcia „Kdo jsme?“, ale informácie sú veľmi stručné. Nie je jasne uvedené, kto je šéfredaktor alebo zodpovedná osoba za obsah. Chýbajú informácie o tom, kto schvaľuje články alebo či prechádzajú fact-checkingom. Napríklad v sekcii “Jak se dělá časopis zdola” hovorí text o tom, že autorské články opravuje fanúšik, ktorého spoznáme len pod iniciálami “JB”. Seriózne médiá zvyčajne uvádzajú meno a pozíciu každého člena redakcie a sú jasne dohľadateľné ich profesionálne profily.
Web tiež pomerne jasne zdôrazňuje, že nejde o profesionálny projekt, ale skôr o voľnočasovú aktivitu autoriek - najčastejšie sa spomínajú mená Veronika Sušová Salminen (prispieva aj do portálu Noveslovo.eu, ktoré Konšpirátori.sk takisto vedie na zozname sporných webov) a Ilona Švihlíková (známa vyjadreniami najmä na silno euroskeptických portáloch). V jednej zo sekcii napríklad prácu redakcie popisujú slovami:
“Všechny editace dělá Veronika, většinou pokud to jde před běžnou prací nebo po ní, ale když je třeba tak i v běžnou dobu. Když se „něco děje“, tak i o víkendech, dokonce i z dovolené, kdy nastupuje „pracovní“ doba třeba od 23 hodin do 1 ráno. Jinak to zatím nejde. Naštěstí Veronika žije v zemi, kde internet funguje skoro všude…ovšem exotické výlety a dovolené jsou dost s otazníkem. Platí zatím otázka: „Jak budu pravidelně editovat web?“.”
Web pomerne často pracuje s článkami, v ktorých ako autorov uvádza ľudí, ktorí reálne komentár napísali, ale nie pre daný časopis. Takto nájdeme medzi článkami s autorským označením napríklad aj komentáre Eduarda Chmelára a ďalších komentátorov, veľmi často jednoducho skopírované z iných zdrojov (a často bez označenia pôvodného umiestnenia komentára).
Web sa charakterizuje ako časopis “tvorený zdola”, pričom tiež zdôrazňuje záujem o ”ľavicovo orientovanú platformu pre kultivovanú výmenu názorov (...) a presadzovať analytický a nielen názorový a úzko ideologický prístup k problémom a témam dneška a minulosti”. Zameraním má byť hlavne suma informácií, ktoré sú podľa autorstva dôležité, ale tiež údajne ignorované mainstreamom.
Na webe nie sú jasne uvedené zdroje financovania. To môže vyvolávať pochybnosti, najmä keď sa v článkoch opakovane objavujú proruské alebo antisystémové naratívy. Seriózne portály spravidla aspoň rámcovo uvádzajú, z čoho sú financované – reklamy, granty, predplatné, dary. Redakcia tvrdí, že časopis žije len z príspevkov čitateľov, čo sa ale overiť nedá.
Na webe zachytávame silný fokus na geopolitiku, najmä sústreďovanie sa na konflikt Rusko–Ukrajina, vzťahy so Západom a USA. Pri weboch tohto typu to často môže znamenať jednostranný záujem o tematizáciu, ktorá podporuje alebo normalizuje proruské naratívy alebo nostalgické pohľady voči inklinácii voči autokratickej sfére.
V článku Sušovej Salminen o nedávnom summite medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom napríklad vidíme klasické tematizovanie práve USA a Ruska ako dvoch najpodstatnejších síl v prípade ruskej agresie na Ukrajine, ako aj kritika Európy ako celku kvôli údajnému nezáujmu o diplomatické riešenia. Argumentácia stojí napríklad aj na tom, že zástupcovia Európy na rokovaní s Putinom ani neboli (čo je pravda, ale autorka zabúda dodať, že taká možnosť a pozvánka ani neexistovala), a že Európa sa bezzubo prizerá stretnutiam veľmocí (pričom argumenty, ktoré európske krajiny používajú ako vysvetlenie nestretávania sa s Putinom sú z naratívu vynechané).
V iných článkoch (nielen) táto autorka argumentuje málokedy empirickým výskumom a analýzami renomovaných inštitútov a odborníkov či odborníčok. Ak sú citované zdroje, často ide o tendenčné štúdie angažovaných iniciatív. Ako napríklad v prípade “komparatívnej štúdie 100 Shades of the EU”, ktorá analyzuje závislosť a podriadenosť európskych štátov a vznikla pod záštitou ľavicovo-radikálneho alternatívneho portálu transform-network.net. Zdroj tendenčne pracuje napríklad s popisom zastavenia alebo predčasného spomalenia industrializácie v krajinách ako Portugalsko či Španielsko v 70. rokoch, no už vynecháva kontext nasledujúcich dekád, kedy sa v týchto krajinách pomerne úspešne industrializáciu darilo rozvíjať. Zovšeobecňujúce sú tiež analýzy dopadu členstva v EMU na spomalený rast ekonomík tzv. “periférie” EÚ. Skutočne, členstvo v eurozóne má rôzne dopady — viazanosť menovej politiky ECB, nemožnosť monetárnej devalvácie atď. Ale to, či to vysvetľuje odlišnosti (napr. pomalý rast v Grécku vs. stabilný rast v Írsku), závisí od krajiny a ďalších faktorov (reformy, dlhová politika, exportná orientácia). Tvrdenie je síce podnetné, ale jednostranné.
Tiež treba pripomenúť, že ako dôkaz používať štúdiu, na ktorej sa podieľala samotná autorka článkov, je prejavom tendenčnosti a cyklickej argumentácie.
Okrem častého používania proruských naratívov v prípade ruskej vojny na Ukrajine sa portál pri geopolitike venuje aj témam ázijských krajín, pri ktorých často časopis pracuje s objektívnymi informáciami, avšak “očistenými” o kritické body. Napríklad neutrálny tón pri téme čínsko-indických vzťahov či nekritické prezentovanie vyjadrení iránskych predstaviteľovbez širšieho kontextu je v príkrom protiklade so silnou kritikou smerom k aj menej kontroverzným krokom zástupcov EÚ (napríklad pri subjektívnom hodnotení rizík rozširovania EÚ).
Pandémiu covid-19 autorky Ilona Švihlíková a Veronika Sošová Salminen pomerne často používali na kritiku Západu. Vo svojej práci o pandémii covidu‑19 argumentujú, že kríza odhalila nekompetentnosť západných štátov, a že východné krajiny (napr. Čína, Južná Kórea, Vietnam) zvládli situáciu lepšie. Pandémia tak podľa autoriek symbolizuje koniec západných mocností a (ako už aj názov textu prezrádza) koniec neoliberálnej globalizácie. Pre kontext by bolo dobré doplniť, že dôkazov o suboptimálnom prístupe týchto krajín máme viacero. V prípade Číny bol dlhodobo kritizovaný veľmi neskorý lockdown v roku 2020 napriek skorým indikáciám nákazy z decembra 2019. V Južnej Kórei boli problémy s drahou dostupnosťou testovania a kontraproduktívnou podporou cestovania medzi regiónmi zo strany politickej garnitúry. Vietnam bol síce istý čas považovaný za “zero-COVID” strategickú krajinu, no tiež sa nevyhol problémom s preťažením zdravotníckeho aparátu a nárastu prípadov nákazy a úmrtí (2021).
Analytický komentár, ktorý významne relativizuje západné demokratické vlády a naopak glorifikuje východné systémy, môže sám osebe posilňovať krajne pravicové naratívy o dekadencii Západu a efektívnosti autoritatívnych režimov. V uvedenom texte, ktorý sa snaží emulovať podobu odborných štúdií, sa nachádzajú aj komentáre prispievajúcich autorov Jana Kellera a či Petra Druláka, ktorí majú na webe časopisu aj vlastné komentárové rubriky. Viac ako 100-stranová práca je tragicky málo zdrojovaná, uvedený krátky zoznam použitej literatúry je často veľmi flexibilne a nelogicky viazaný na moderné pandémie 21. storočia, a jednotlivé kapitolu už od svojich nadpisov až po svoje závery jasne prejavujú známky kritického zaujatého komentára.
Alarmujúcim by mal byť aj výber autorov, ktorí sa k vplyvu pandémie v takýchto prípadoch vyjadrujú. Asi najvýraznejšie je práve meno renomovaného českého sociológa Jana Kellera, ktorý pred časom ukončil akademické pôsobenie a naplno sa venuje už len, podľa jeho slov, publicistike. V komentároch na webe časopisu v rubrike “Keller bez cenzury” píše komentáre o neúspechoch kapitalizmu, prirovnávaní súčasnej politickej situácie k filmu Bláznova kronika alebo analógii hodnotovej politiky k “románom pre slúžky”. Ešte problematickejšia je osobnosť v podobe Petra Schnura, ktorý je známou postavou dezinformačnej scény svojimi komentármi na portáloch ako noveslovo.eu alebo pravednes.cz o konci a zničení Európy, “pomalej smrti Nemecka” a úlohe NATO v rozpade väzieb socialistických krajín. Kolorit komentárovej sekcie dotvára Petr Drulák, ktorý ako bývalý diplomat a vyučujúci dnes prezentuje návody na vystúpenie krajín z EÚ či scenáre o rozpade Západu, predovšetkým na nedôveryhodných portáloch ako Hlavný denník alebo Hlas občana.
Časopisargument.cz sa snaží pôsobiť ako protál, ktorý dáva hlas údajne menej populárnym a nie celkom mainstreamovým správam a pohľadom. V skutočnosti však vykazuje pomerne jasné známky dezinformačného a tendenčného média. Autorky a autori ponúkajú čerstvý vzduch a altruistickú introspekciu, no zároveň spôsobom prezentácie môžu obmedziť kritické oko čitateľa voči hlbšie problematickým geopolitickým analýzam.
Silná orientácia na geopolitiku s akcentom na Rusko a problémy Západu indikuje mediálny sklon a selekciu relevantných problémov, ktoré rezonujú s proruským alebo antisystémovým rámcom. Odrazom tendenčnosti zdroja je napríklad porovnávanie výkonu východných štátov a rozhodnutí Západu počas pandémie, ktoré vedie k zakoreneniu naratívu „Západ je neefektívny, Východ je efektívny“.
Stránka okrem nepoctivého zdrojovania nemá jasnú redakčnú štruktúru, nepracuje s transparentným informovaním o finančnom pozadí, spája sa verejne s kontroverznými a dezinformáciami známymi portálmi a komentátormi, a v neposlednom rade často ako články prezentuje nekriticky skopírované a prevzaté komentáre autorov, ktorí nie sú členmi redakcie, bez kvalitného zdrojovania.
MENU
Introduction