The form was successfully submitted
Thank you.
URL adresa webu: https://snn.sk/
Skóre udelené komisiou: 8.2
Posudok vypracoval: Matúš Ritomský, vstupná analýza Aneta Žugecová
Vydávanie Slovenských národných novín inicioval Ľudovít Štúr a ako prvé slovenské politické noviny vychádzali v rokoch 1845-1848 v štúrovskej slovenčine. V roku 1993 obnovila Matica slovenská ich vydávanie a dnes v tlačenej verzii vychádzajú s týždennou periodicitou. Okrem toho Matica slovenská prevádzkuje aj webový portál Slovenských národných novín, na ktorom sa nachádza archív tlačenej verzie ako aj ďalšie články týkajúce sa kultúrno-spoločenských tém.
Činnosť Matice slovenskej sa v období po roku 1989 spájala s viacerými kontroverziami a negatívami. Matica slovenská aktívne prispievala k nárastu extrémneho nacionalizmu v roku 1991 a v nasledujúcom období, ktoré sa dnes označuje ako éra mečiarizmu. Matica sa v tom čase podieľala na organizovaní manifestácií, ktoré boli oslavou vzniku totalitného vojnového režimu Slovenského štátu. Expert na extrémizmus Daniel Milo uviedol, že Matica vo svojej ponovembrovej histórii viackrát „privrela oči pred aktivitami a spoluprácou so skupinami, ktoré môžeme vnímať ako extrémistické.“
V roku 2018 bola Matica slovenská kritizovaná za to, že na svoje akcie prizvala polovojenskú skupinu Slovenských brancov. Rok predtým publikovala video o Slovenskom štáte, ktoré bolo kritizované odbornou verejnosťou. Vtedajší riaditeľ Múzea SNS Banská Bystrica Stanislav Mičev označil tézy, ktoré v ňom zazneli ako „neobhájiteľné” a povedal, že „to je neprípustná záležitosť takto riešiť dejiny.” Historik Dušan Kováč sa vyjadril, že tento dokument je postavený na špekuláciách, ktoré nemajú so serióznou historiografiou nič spoločné. Video odsúdilo aj Ministerstvo kultúry SR: „Nevhodne relativizuje zodpovednosť Slovenského štátu za osud slovenských Židov a rovnako nevhodne až absurdne navodzuje dojem, že SNP by vlastne nebolo, ak by nevznikol Slovenský štát.” Historik Adam Hudek sa v tejto súvislosti vyjadril, že Matica slovenská „sa každý rok pokúša nejakým spôsobom ospravedlňovať alebo oslavovať vojnový Slovenský štát.“
Novinár Martin Hodás upozornil na to, že Slovenské národné noviny dávajú na svojich sociálnych sieťach priestor politikom krajne pravicového hnutia Republika na šírenie dezinformačných naratívov.
Denník Sme začiatkom roku 2024 priniesol článok, v ktorom autor Martin Vančo poukazuje na to, že Slovenské národné noviny „pripomínajú rôzne konšpiračné weby, ktoré sa po zmene vlády zmenili na provládne.“ Ako sa ďalej uvádza v článku, matičné noviny útočia na štandardné média a politickú opozíciu rovnakým slovníkom, aký používa konšpiračná scéna a politici strany Smer.
Šéfredaktorom Slovenských národných novín je Maroš Smolec a na webe sa v súlade so zásadami novinárskej etiky nachádza zoznam členom redakcie. Medzi nimi je Ľudovít Števko, ktorý pôsobil v mesačníku Extra Plus. Mesačník je zaradený na zoznam webov so sporným obsahom projektu Konšpirátori.sk.
Akademici Veronika Golianová a Aliaksei Kazharski v odbornom článku o vplyve kremeľských naratívov v slovenských kultúrnych a vzdelávacích inštitúciách upozornili, že vydavateľ novín Matica slovenská podľahol kremeľskému vplyvu. Matica slovenská sa voči štúdii ohradila. Argumentuje tým, že akademici analyzovali články nezávislých prispievateľov do Slovenských národných novín a tvrdí, že ide o „analýzu bez dôkazov”.
Investigatívna relácia Cez čiaru, ktorú pripravuje Denník Sme v spolupráci s nadáciou Zastavme korupciu vo svojej reportáži z apríla 2024 upozornila na blízkosť Matice a ruských tajných služieb. Podľa zistení novinárov šéf ruskej tajnej služby Naryškin vedie organizáciu, ktorá s Maticou slovenskou v roku 2019 podpísala memorandum o spolupráci.
Naratívy v súlade s kremeľskou propagandou sme pri písaní posudku našli aj my a prikladáme aj príklady takýchto článkov, ktorým redakcia Slovenských národných novín dala priestor na svojom webe.
Článok Lodné koridory slúžili aj na útoky proti Krymu z augusta 2023 nekriticky prebral argumentáciu Ruskej federácie ohľadom rozhodnutia odstúpiť od dohody, ktorá umožňovala vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more. Vojna v Ukrajine, ktorá je popredným vývozcom obilia, vyvolala obavy o potravinovú bezpečnosť v krajinách po celom svete. Otvorenie bezpečnej dopravnej trasy cez Čierne more malo prispieť k zmierneniu potravinovej krízy.
„Západný mainstream sa usiluje celý obraz dať do rámca zodpovednosti Ruska za hroziaci hladomor v najchudobnejších krajinách sveta. Ako sa to už pri pokryteckých a skorumpovaných progresívnych médiách a politikoch stalo zvykom, pravda je značne iná,” píše sa v článku. „Hlavnými dovozcami ukrajinských obilnín boli bohaté európske krajiny” a preto vývoz nemal riešiť humanitárnu krízu, ale mal pomôcť Ukrajine splácať dlhy západným krajinám vyplýva z odseku Potraviny za dlhy. Aj podľa štatistík OSN len 3 % vývozu pochádzajúceho z čiernomorských koridorov smerovalo do najchudobnejších krajín. Avšak OSN od začiatku tvrdila, že táto dohoda je obchodná a nikdy nemala čisto humanitárny charakter. Profitovali z nej však aj chudobnejšie krajiny, pretože zvýšenie celkového objemu potravín na svetových trhoch viedlo k zníženiu svetových cien potravín.
Autor ďalej dopĺňa údajne „objektívne ekonomické a bezpečnostné príčiny,” pre ktoré sa ruská strana rozhodla dohodu ukončiť. Prvým má byť využívanie koridorov na vojenské účely: „Koridory vytýčené pre plavidlá naložené obilím využívala ukrajinská strana na útoky, ako bol posledný na Krymský most”.
Šéf humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths vysvetlil, že keď sa v humanitárnom koridore nepohybuje žiadna civilná nákladná loď s obilím, koridor neexistuje: „Koridory sú len čiary na mape: Keď sa v oblasti nenachádzajú lode, koridor nemá žiadny osobitný štatút," povedal 31. októbra na Bezpečnostnej rade OSN. „Neposkytuje však ani krytie ani ochranu pre útočné alebo obranné vojenské akcie." Krymský most je počas celej ruskej invázie v Ukrajine dôležitou vojenskou zásobovacou trasou medzi ruským územím a okupovaným Krymom. Podľa Ženevských dohovorov to umožňuje zaradiť most medzi tie zariadenia, ktoré „účinne prispievajú k vojenskej akcii a ktorých úplné alebo čiastočné zničenie [...] za okolností, ktoré v danom čase vládnu, poskytuje určitú vojenskú výhodu [ods. 2]," preto nejde o chránený civilný objekt, ale o legitímny vojenský cieľ.
Druhým má byť skutočnosť, že „časti dohody týkajúce sa vývozu ruského obilia a hnojív sa prakticky neuplatňovali.” Na toto tvrdenie zareagovali USA. Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová v máju uviedla, že „[Rusko] Vyváža obilie a hnojivá na rovnakej, ak nie vyššej úrovni ako pred inváziou." “Tvrdenia Ruska, že jeho poľnohospodársky sektor trpí, sú v rozpore so skutočnosťou, že produkcia a vývoz sa od obdobia pred vojnou zvýšili”, uviedla Caitlin Welshová, riaditeľka Programu globálnej potravinovej a vodnej bezpečnosti v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie. Podľa odhadov amerického ministerstva poľnohospodárstva Rusko v obchodnom roku 2022 - 2023 vyviezlo rekordných 45,5 milióna metrických ton pšenice, pričom v rokoch 2023 - 2024 sa očakáva ďalšie historické maximum 47,5 milióna metrických ton.
V súlade s naratívom Kremľa je aj text Éra dominancie Západu sa skončila, ktorý bol na webe publikovaný v decembri 2023 a rovnako vyšiel aj v decembrovom vydaní tlačených novín (26/2023). Autor tvrdí, že vojna v Ukrajine je prostriedok USA na zničenie Ruskej federácie: „Pred vojnou na Ukrajine špičková analytická agentúra RAND Corporation skonštatovala, že Spojeným štátom ostávajú posledné dva roky, teda 2022 – 2023, aby zlomili svojich geopolitických konkurentov a naplnili tak Wolfowitzovu doktrínu. Vojna bola prostriedkom, ako oslabiť geopolitického rivala a jedinú krajinu, ktorá môže svojím jadrovým dáždnikom zastrešiť proces odpútania globálneho Juhu z nekoloniálneho panstva Západu.” Takéto tvrdenia odvádzajú pozornosť od faktu, že to bolo práve Ruská federácia, ktorá nevyprovokovane zaútočila na nezávislú Ukrajinu a relativizujú porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie.
Komentár Ivana Brožíka Vyvolenosť či opäť diktatúra z decembrového tlačeného vydania novín (24/2023), ktorý bol v októbri 2023 uverejnený aj na webe naznačuje, že média hlavného prúdu zatajujú okolnosti vojny v Ukrajine: „Kto z liberálnych médií písal niekedy o banderovcoch na Ukrajine? O tamojšej megakorupcii aj z našich peňazí? O likvidačnom nacionalizme, takmer genocíde, nielen ruského, ale možno i maďarského etnika?” Aj ruskí štátni predstavitelia šíria naratívy o tom, že Ukrajinu je potrebné denacifikovať kvôli prítomnosti banderovcov aj to, že rusky hovoriace obyvateľstvo bolo potláčané. Týmito vyjadreniami sa snažia legitimizovať vojenský útok. Tvrdenia o genocíde alebo “likvidačnom nacionalizme” voči etnickým rusom už boli niekoľkokrát debunkované (Politifact, EU vs. Disinfo, Aktuality).
Paradoxne, tvrdenia kremeľskej propagandy o fašizme a banderovcoch v Ukrajine debunkuje aj text na samotnom webe Slovenských národných novín. „Vladimír Putin obhajuje vojenskú operáciu na Ukrajine jej denacifikáciou. V zúfalej snahe o vyslobodenie spod ruského jarma počas druhej svetovej vojny niektorí Ukrajinci naozaj prešli na stranu nemeckého nacizmu. Ich niekdajšiu náklonnosť k nacizmu treba vnímať v historickom kontexte, a hovoriť o novodobých Ukrajincoch ako o nacistoch je podobné ako donekonečna označovať Slovákov za fašistov iba preto, že časť obyvateľstva prejavovala v období prvej Slovenskej republiky sympatie k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane,” píše sa v texte Náklonnosť k nacizmu má historický kontext.
Podobne argumentujú aj nezávislé fact-checkingové projekty, ktoré tvrdia, že nacizmus má v súčasnosti minimálnu podporu (Deutsche Welle, Factcheck.org, EU vs. Disinfo).
Zverejňovaním protichodných tvrdení redakcia vytvára informačný chaos a maže hranicu medzi skutočnosťou a klamlivou propagandou.
Roman Michelko, ktorý je od roku 2023 poslancom Národnej rady SR za SNS, v texte Nejasná smrť generála nekriticky šíri nepodložené tvrdenia Milana Žitného ohľadom smrti M. Lučanského. Bývalý šéf polície M. Lučanský spáchal samovraždu vo vyšetrovacej väzbe v decembri 2020. Oficiálna verzia o samovražde je v spoločnosti dlhodobo spochybňovaná. K šíreniu konšpirácií ohľadom prípadu prispel Milan Žitný, ktorý v rozhovore pre Pravdu obvinil vtedajšiu ministerku Máriu Kolíkovú z klamstva a bez dôkazov tvrdil, že zranenia M. Lučanskému spôsobili členovia Zboru väzenskej a justičnej stráže a nie on sám. Žitný v prípade vystupuje ako priateľ M. Lučanského. Napriek tomu ho redaktor Pravdy citoval ako bezpečnostného analytika, nespýtal sa ho na zdroje jeho tvrdení a nepripojil k článku ani vyjadrenia odborníkov. Redaktor denníka Pravda neskôr uverejnil ospravedlnenie.
Na verziu M. Žitného, ktorá spochybňuje verziu o samovražde, sa odvoláva aj text Slovenských národných novín: „Smrť generála dostala koalíciu pod tlak a spoločnosť do varu. Sociálne siete sú plné legitímnych otázok a pochybností o oficiálnej interpretácii okolností tejto tragédie.” To, že M. Lučanský spáchal samovraždu potvrdilo opakované vyšetrovanie policajnou inšpekciou pod dohľadom generálnej prokuratúry aj záverečná správa vyšetrovacej komisie zriadenej vtedajšom ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ktorej členmi boli okrem politikov aj experti, zástupcovia médií a prezidentského paláca. Zo 17 členov sa so záverečnou správou stotožnili štrnásti. Marián Kotleba z ĽSNS a Denisa Saková z Hlas-SD hlasovali proti a poslanec SMER-SD Marián Saloň sa zdržal. Článok je na webe Slovenských národných novín bez zmeny dodnes.
Do novín pravidelne prispieva už spomínaný poslanec NR SR za SNS Roman Michelko. Redaktor Denníka N a člen komisie projektu Konšpirátori.sk Filip Struhárik upozornil na to, že počas predvolebnej kampane v roku 2023 uverejňovali Slovenské národné noviny politické komentáre R. Michelku bez toho aby čitateľa upozornili na jeho konflikt záujmov. „Štátna komisia pre voľby a financovanie potvrdila kandidátne listiny ako oficiálne až 22. júla,“ reagoval šéfredaktor novín. „SNN sa riadia oficiálnymi potvrdenými dokumentmi a nie vyhláseniami niektorých osôb. Odvtedy sa snažíme pri autoroch, ktorí kandidujú, uvádzať ich kandidatúru. Autori-kandidáti by nemali propagovať vo svojich článkoch subjekt, za ktorý kandidujú,“ dodal. Táto argumentácia má však viacero trhlín. Volebná komisia rozhodla o registrácii kandidátnych listín už 12. júla a R. Michelko oznámil svoju kandidatúru na tlačovej konferencii s predsedom SNS 3. júna. Navyše bol na webe Slovenských národných novín len 9 dní pred konaním volieb publikovaný článok Politické karty pre finále volieb bez upozornenia, že autor kandiduje do NR SR. V súčasnosti sú už Michelkove články doplnené o upozornenie, že ide o poslanca NR SR.
Slovenské národné noviny neupozornili ani na konflikt záujmov Mariána Tkáča, ktorý kandidoval do parlamentu v roku 2023 za extrémistickú ĽSNS. Noviny z 12. augusta, teda zhruba mesiac pred konaním parlamentných volieb, uverejnili dva jeho texty bez toho upozornenie na konflikt záujmov.
Slovenské národné noviny týmto porušujú Etický kódex novinára, podľa ktorého môže novinár v konflikte záujmov na téme pracovať aj naďalej, len ak o tom bude informovať verejnosť. „Ani ja, ani väčšina členov redakcie, ak nie všetci, nie sú členmi Slovenského syndikátu novinárov. Neriešime vnútorné dokumenty tejto organizácie, ktorého nie sme členmi,“ reagoval šéfredaktor M. Smolec. Etický kódex však nie je len interným dokumentom syndikátu, ale rešpektovaným súborom pravidiel novinárskej práce, ktorým sa riadia veľké seriózne aj bulvárne médiá.
Noviny tiež publikujú rozhovory s členmi súčasnej koalície, pričom redaktori nekladú respondentom žiadne kritické otázky. Ide napríklad o rozhovor s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom alebo ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.
Ďalším názorovo blízkym politikom, ktorému Slovenské národné noviny dávajú priestor je Milan Uhrík z hnutia Republika. Hnutie Republika pritom niektorí odborníci označujú ako extrémistické. Milan Uhrík tak môže na platforme SNN bez kritického zhodnotenia šíriť svoje tvrdenia a naratívy, ktoré sú v rozpore s faktami a odbornými názormi.
Na videu z 2. augusta 2024 uverejnenom na sociálnej sieti Facebook pod účtom Slovenských národných novín Milan Uhrík hovorí, že na olympijských hrách „medzi ženskými disciplínami zápasia chlapi prezlečení za ženy.” Naráža tým na alžírsku boxerku Imán Chalífovú, voči ktorej sa spustila vlna lynču. I. Chalífová sa však narodila ako žena a bola tak aj vychovaná, má ženské pohlavné orgány a nepodstúpila žiadnu zmenu tela. Na minuloročnom svetovom šampionáte v Indii ju vylúčili zo ženskej súťaže. Podrobnosti testu nie sú známe, ale Medzinárodná boxerská asociácia uviedla, že nešlo o vyšetrenie testosterónu. Predseda asociácie Umar Kremlev pre ruskú agentúru TASS povedal, že Chalífová má „XY chromozómy“. Medzinárodný olympijský výbor skonštatoval, že rod a vek športovcov vychádzajú z údajov v ich pasoch a I. Chalífová tým splnila podmienku, aby mohla súťažiť. Evolučná biologička Lenka Příplatová vysvetlila, že pohlavie človeka určuje kombinácia mnohých faktorov. „Sú aj takí ľudia s XY chromozómom, ktorí majú úplne ženské telo a nemajú ani zvýšené hladiny testosterónu alebo ich telo na hormón nereaguje. Označovať ich za mužov je neuveriteľným zjednodušením komplexity človeka,“ dodala.
Redakcia Slovenských národných novín „nenaskočila na vlnu dezinformácií a nepublikovala väčšinu hoaxov o pandémii, opatreniach a očkovaní, ktoré sa šírili internetom. Bezchybná však nebola,” komentoval obsah novín týkajúci sa pandémie Denník N. Článok Náhubky naše každodenné z 2. apríla 2021 tvrdí, že respirátory FFP2 obsahujú „karcinogénné plastové zložky.” Podľa fact-checkerov AFP sú tieto tvrdenia zavádzajúce a respirátory musia spĺňať európske smernice a normy o bezpečnosti a zdravotnej nezávadnosti, ktoré kontrolujú nezávislé laboratóriá. O tom, že respirátory nepredstavujú zdravotné riziko, informovalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Článok tak mohol v rozpore s vedeckým poznaním a platnými odporúčaniami viesť k neochote čitateľov nosiť respirátor, čo mohlo ohroziť zdravie a život nielen daného čitateľa, ale aj ľudí v jeho okolí.
Ďalší problematický text na tému ochorenia covid-19 má názov Osamelý život neočkovaných. Vyšiel v čase, kedy popredné svetové organizácie rovnako ako aj slovenské Ministerstvo zdravotníctva viedli kampaň na podporu očkovania. Text bez relevantných dôkazov na základe laických úvah vyvoláva dojem, že očkovanie neposkytuje ochranu pred ochorením covid-19 a jeho šírením. „Výsledkom očkovania je len to, že v najzaočkovanejšom meste na Slovensku Bratislave je aj najviac pozitívnych prípadov,“ tvrdí autor textu. Na inom mieste autor píše: „Zhrňme si to. Očkovaní aj nezaočkovaní môžu dostať covid. Obaja ho môžu prenášať a nevedieť o tom. Obaja môžu skončiť na pľúcnej ventilácii. Obaja môžu zomrieť. Pred tridsiatimi dvoma rokmi sme sa v novembri tešili na lepší život. Kde je tá sľubovaná sloboda a zdravie dnes?“
Spochybňovanie významu a účinkov vakcín bolo a stále je v rozpore so stanoviskami renomovaných svetových vedeckých inštitúcii ako WHO (Svetová zdravotnícka organizácia), ECDC (Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb) alebo americké CDC. Spochybňovanie vedeckých poznatkov a odporúčaní zdravotníckych organizácii mohlo v čase vrcholiacej pandémie spôsobiť zbytočné ochorenia a úmrtia.
Slovenské národné noviny nadväzujú na prvé slovenské politické noviny vydávané Ľudovítom Štúrom. V tlačenej aj digitálnej podobe sa venujú kultúrno-spoločenským témam a majú niektoré znaky štandardných médií ako transparentná vlastnícka štruktúra, zverejnený zoznam členom redakcie a uvádzanie mien autorov k článkom. Porušujú však novinársku etiku, keď nezverejňovali informáciu o konflikte záujmov autorov článkov. Šíria tiež naratívy v súlade s kremeľskou propagandou, neoverené konšpiračné tvrdenia a tvrdenia v rozpore s vedeckým poznaním. Z uvedených dôvodov boli zaradené na zoznam webov so sporným obsahom projektu Konšpirátori.sk.
MENU
Introduction